25. marec - Deň počatého dieťaťa
25. marec - Deň počatého dieťaťa
Občianske združenie Fórum života zorganizovalo v poradí už 5. ročník svojej
najväčšej a najdôležitejšej kampane 25. marec – Deň počatého dieťaťa. Cieľom
celoslovenskej kampane mimovládnych organizácií združených vo Fóre života je
každoročne poukázať na potrebu chrániť ľudský život od počatia. Zároveň ukázať,
že v dnešnom svete, ktorý útočí na život a prisvojuje si právo rozhodovať o ňom,
existujú hnutia, združenia a zástancovia kultúry života chápajúci život ako
prvoradú hodnotu.
Symbolom kampane je biela stužka, ktorá vyjadruje
rešpektovanie práva na život a úctu ku každému počatému ešte nenarodenému
dieťaťu. Nosí sa pripnutá na odeve v týždni, na ktorý pripadá 25. marec.
Heslom tohtoročnej kampane bolo „Nechať žiť je správna voľba“.
Prostredníctvom tohto hesla chcelo Fórum života zdôrazniť, že pre počaté dieťa,
pre jeho matku a otca, ale aj pre celú spoločnosť je dobré a správne rozhodnúť
sa pre život.
Doteraz sa uskutočnilo 6 ročníkov kampane.
Podeľte sa svojím svedectvom – napíšte nám... dáte šancu ďalšiemu životu
„Všetky, čo stojíte pred voľbou
prerušenia tehotenstva, chcem upozorniť. Prerušenie tehotenstva možno v našej
kedysi kresťanskej zemi relatívne ľahko dosiahnuť. Ale žena sa potom zničí, na
to mnohé nemysleli. Sama som pretrpela a zažila duchovné peklo a nechcem, aby to
ešte niekto musel pretrpieť. Často sa pýtam sama seba, aký by bol môj život,
keby som porodila. Verím, že nikdy by nebol taký zlý, ako bol po potrate. Dnes
mi bolo všetko odpustené. Ale až po niekoľkoročnom sužovaní strašnými pocitmi
viny.“
Rebeka (úryvok z knihy Miriam,
prečo plačeš)
Určite mnohí poznáte knihu Miriam, prečo plačeš, ktorá je veľmi pekným vypovedaním svedectiev žien väčšinou z nemecky hovoriacich krajín, ktoré zažili umelý potrat a potom sa nachádzali v stavoch smútku a ľútosti. Tento stav sa odborne nazýva postabortčný syndróm. Kniha dodnes slúži ako jedno veľké svedectvo o tom, že potrat je veľkým omylom a veľkým klamom je tvrdenie, že žena si môže so svojím telom robiť, čo chce. Tieto ženy neskôr pochopili, že nešlo len o akúsi amputáciu časti svojho tela alebo obyčajné prerušenie tehotenstva, ale išlo o život malého človiečika.
Je veľa žien, ktoré majú takýto smutný príbeh umelého potratu aj tu na Slovensku. Viem že mnohé z vás máte takúto negatívnu skúsenosť za sebou, pretože vás nemal kto pravdivo informovať, čo vlastne potrat je i na jeho hrozné dôsledky. Dieťatko vám síce už nikto nevráti, ale môžete svojím svedectvom zachrániť veľmi veľa detí. Bol by to veľmi krásny a ušľachtilý čin aj takýmto spôsobom pomôcť ženám, ktoré sú postavené pred to isté rozhodnutie ako vy predtým. Realita je taká, že mnohé ženy dnes nevedia, čo robia.
Chcem vás povzbudiť, milé čitateľky a čitatelia, že ak ste zažili umelý potrat alebo niečo podobné (môže sa to týkať aj umelej antikoncepcie), aby ste sa nehanbili napísať nám svoje svedectvo. Nebojte sa nám napísať aj také svedectvo, ktoré hovorí o tom, čo vám to prinieslo do života, keď ste sa nakoniec rozhodli pre život dieťatka. Aj takéto Vaše svedectvo poslúži mnohým ženám pri ich rozhodovaní. Ja osobne som tiež zažila podobný príbeh, keď som čakala dieťatko. Lekár mi dával na výber z dvoch na pohľad rovnakých možností – umelý zákrok alebo čakať na spontánny potrat, pretože dieťatku nebilo srdiečko. S manželom sme si vybrali čakanie a tešili sme sa z dieťatka i keď pre medicínu nám v podstate zomrelo. Bolo to pre nás veľmi oslobodzujúce dať dieťatku ešte malú nádej na život a veriť, že sa stane zázrak. Nakoniec sme prežili veľmi krásny prirodzený pôrod malej Esterky, ktorá teraz žije v nebi.
ŽALUJEM |
|
Prečo je pre mňa lásky málo, Aká si asi, mama moja? Žalujem matky, ženy, vás otcovia, Povedzte všetkým matkám, ženám, Tiež povedzte jej, že chcem žiť, Žalujem matky, ženy, vás otcovia, Rozmysli si to ešte, moja mama, Žalujem matky, ženy, vás otcovia, |
Autor : Helena Grupáčová - |
Šťastný koniec alebo začiatok? |
|
V tom období sme boli manželmi dva roky a veľmi sme túžili už mať dieťatko. Pre istotu teda zabehol do lekárne a kúpil tehotenský test, ktorý však, tak ako už niekoľkokrát predtým, vyšiel negatívne. A tak som so zmraštenou tvárou, ale pokojná, vzala prvý liek. Po desiatich dňoch však choroba neustúpila. A tak mi lekárka predpísala ďalšie ATB – Biseptol. Po týždni som sa konečne začala cítiť lepšie. A tak celkove približne po hroznom mesiaci sme konštatovali, že som zdravá. Mohla som si naplno začať vychutnávať prázdniny. O niekoľko dní som si však všimla, že sa mi napínajú prsníky, zväčšilo sa bruško a stále neprichádzala... Nuž, zašla som za gynekológom. S úsmevom mi povedal to nádherné – „Čakáte dieťatko.“ Ani si neviete predstaviť tú obrovskú radosť. Pri pohľade na mňa mi povedal, že v súčasnosti sa už málokedy vidí taká spokojnosť pri nástupe tehotenstva. Pokiaľ vypisoval údaje do počítača, spomenula som mu svoje predchádzajúce ochorenie. Len tak mimochodom sa ma opýtal, aké lieky som brala. Keď som mu povedala ich názvy, zastal v písaní uprostred vety, pozrel sa na mňa a povedal: „Tak v tom prípade budeme musieť urobiť potrat. Obidva lieky totiž prechádzajú cez placentu k plodu a je vysoké percento jeho poškodenia.“ Ó, aká obrovská bolesť zaplavila celé moje vnútro. Už len ako v hmle som počula ako mi vraví, aby som prišla na druhý deň aj s manželom. A ja som utekala za mojou láskou do práce. Keď som sa mu dostatočne vyplakala na pleci, porozprávala som mu, čo sa stalo. Na moje veľké počudovanie reagoval presne takto: „Neboj sa miláčik. Veľmi sa teším na naše dieťatko a prijímam ho také aké bude. Veď je to plod našej lásky. Kto by sa oň lepšie postaral ak nie my.“ (Myslel totiž na to, že sme sa zoznámili pri práci s postihnutými deťmi. Ja som tam pracovala popri výške a on si odrábal civilku). Napriek tomu to bolo pre mňna veľmi ťažké. Len vďaka Bohu, manželovi a podpore rodiny a našich priateľov som sa snáď psychicky nezrútila. Postupne sa všetko dostávalo do príjemnejších koľají. Nakupovali sme detské vecičky, vymýšľali meno... pravdupovediac na možné riziko som už aj zabudla. Potom však prišiel ďalší šok. Lekári objavili v mojej krvi toxoplazmózu a veľmi vysoké hodnoty, ako mi prezentoval môj lekár. A znovu vyriekol tú ťažkú vetu: „Teraz už naozaj musíte ísť na potrat.“ Vymenoval samozrejme niekoľko diagnóz, ktorými asi bude postihnuté bábätko. Ach, od toho dňa mi začalo byť zle a veľmi ma pobolievalo podbruško. Snažila som sa čo najmenej plakať, ale veď to mamičky poznáte... Manžel mi zdôrazňoval, aby som sa na dieťatko nepripútala. Nie je predsa len naše. A ak ho dostaneme, je to len dar, je to len pôžička na niekoľko rokov. A tak sa znovu znásobilo volanie do neba od mnohých priateľov, ktorým patrí naša vďaka, že nás nenechali samých, keď bolo treba niesť kríž. Dva mesiace pred pôrodom sa mi podarilo niekde nachytať ovčie kiahne. Toto ochorenie ma už úplne dorazilo. Vysoké horúčky a veľmi silné bolesti a svrbenie ma sprevádzali asi tri týždne. Toto obdobie sa mi už zdalo nezvládnuteľné a tak som vyslovila párkrát tú „nezmyselnú“ otázku: „Prečo?“ Môj milovaný manžel to už nemohol počúvať a tak mi s láskou, ale rázne povedal, aby som nehovorila Bohu také nezmysly. On predsa vie, čo robí. Tentokrát som musela zaťať zuby, aby som to psychycky aj fyzicky vydržala. Nakoniec aj táto hrôza skončila. Konečne prišiel deň pôrodu – o mesiac skôr, ako bolo v pláne.
Čudujem sa, že dieťatko vôbec vydržalo až toľko. Čo myslíte, ako sa to všetko
skončilo? Narodilo sa nám dievčatko Laura ... úplne zdravá. Bol to zázrak. Viem
to. Presne dnes má naše a Božie dievčatko 9 mesiacov a nádherne sa usmieva.
Podľa manžela rastie ako z ... mliečka. Čo pomohlo? Prečo sa to napriek takým
ťažkostiam skončilo dobre? Pomohli modlitby? Obety? Neviem. Myslíme si, že je to
veľmi jednoduché. Boh ju chcel mať na zemi. A aj keby bola počas tehotenstva
vyslovená za ňu len jedna prosba, bola by sa narodila zdravá. |
Autor : Zuzka z Lozorna - |
Právo ženy? |
|
Vždy som sa smiala z pekla, ktorým ma strašievala babička, keď som vyviedla
niečo zlé, ale moje prebdené a v polosne preblúdené strašné noci, sú časťou
pekla, ktoré je niekde v mojej duši a okráda ma o chuť žiť, milovať a
pracovať. Príbeh je skutočný okrem mena, dutou vŕbou bol Kamoš. |
Autor : Neznáma pisateľka - |
PROJEKTY - Sviečka za nenarodené deti
Zapáľme sviečku a umiestnime do okna nášho domova podvečer
25. marca v deň počatého dieťaťa
Horiaca sviečka bude symbolom pripomínajúcim životy detí, ktoré sa nemohli narodiť, pretože ich rodičia sa rozhodli im ukončiť život násilne, umelým potratom.
Zapáľme sviečku, ako spomienku a prejav úcty nenarodeným deťom.
Zjednoťme sa v modlitbe o úcte k životu, o budovanie kultúry života, porozumenia a lásky.
Modlitba za úctu k životu
Bože, Darca života, chválime ťa a zvelebujeme za to, že si povolal do
života každého človeka.
S veľkou dôverou prosíme o tvoje milosrdenstvo
pre všetkých našich drahých zosnulých. Chceme si tiež spomenúť na tých
najbezbrannejších, ktorí zomreli násilnou smrťou umelého potratu ešte skôr, ako
sa mohli narodiť.
Teba, najláskavejší Bože, prosíme o svetlo pravdy pre
rodičov takto zabitých detí a pre tých, ktorí sa chystajú svoje počaté dieťa
usmrtiť, aby pochopili, že dieťa je tvoj dar a nie ich vlastníctvo.
Prosíme ťa za lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ktorí asistujú pri
usmrcovaní počatých detí, aby spoznali hrôzu svojho počínania, nespreneverovali
sa svojmu poslaniu a boli vždy na strane života.
Prosíme ťa za tých, ktorí
v spoločnosti šíria kultúru smrti. Zošli im svetlo pravdy, aby spoznali hodnotu
každého ľudského života a mali ho v úcte.
Dobrotivý Bože, prosíme ťa za nás
všetkých, aby sme s tvojou pomocou, každý na svojom mieste a vo svojom povolaní,
vydávali svedectvo o kráse a vznešenosti ľudského života, a tak prispievali k
šíreniu „evanjelia života“.
Panna Mária, Matka Božia a Matka naša,
prihováraj sa za nás u svojho Syna, aby svojím milosrdným pohľadom zhliadol na
všetkých, za ktorých prosíme v tejto modlitbe.
Amen.
Ochrana ľudského života
Ľudský život nikdy nebol považovaný za najvyššie dobro; je však najzákladnejším dobrom, predpokladom ostatných hodnôt; hodnotou, na ktorej sú postavené ostatné hodnoty. Preto je ľudský život hodný ochrany za všetkých okolností, v každom veku a každej forme a každá vyspelá spoločnosť, postavená na hodnotách pravdy, spravodlivosti a rovnosti všetkých ľudí, rešpektuje ľudský život ako nedotknuteľnú, neodňateľnú, nepremlčateľnú hodnotu a pomocou zákonov ustanovuje právo a povinnosť na jej ochranu. Vzhľadom na to, že sa ľudský život začína počatím a končí prirodzenou smrťou, ochrana ľudského života trvá od počatia až po prirodzenú smrť.
Vedecké objavy posledných desaťročí jednoznačne dokázali, že spojením mužskej a ženskej pohlavnej bunky - oplodnením - vzniká nový autonómny život (iný ako život rodičov alebo kohokoľvek iného), ktorý sa vyznačuje neopakovateľnou kombináciou génov (odlišnou od kombinácie génov rodičov), ktorá obsahuje plán všetkých základných znakov a vlastností nového človeka a všetky informácie potrebné pre jeho fyzickú existenciu a vývoj. Z biologického alebo medicínskeho hľadiska nie je možné určiť v jeho vývoji okamih, pred ktorým ešte nebol ľudskou bytosťou, a po ktorej ňou už je – v každej etape vnútromaternicového vývoja a aj neskôr po narodení je to stále ten istý jedinec, avšak na rôznom stupni vývoja. To je dôvod, pre ktorý je Fórum života za ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť.
|
Príprava na manželstvo
Je to predovšetkým psychologický a pedagogický problém, ale nesmieme zanedbať ani medicínsku a biologickú stránku problematiky. Musí byť teda komplexná, má zdôrazňovať osobný rozmer ľudskej sexuality; má však vhodným a veku primeraným spôsobom zahrnúť aj sexuálnu výchovu v užšom zmysle. V príprave na manželstvo hrá nezastupiteľnú úlohu rodina. Škola a iné inštitúcie majú výpomocný charakter. Pokiaľ sa výchova odohráva v škole alebo inej inštitúcii, má rešpektovať právo rodičov na výchovu v súlade s ich vlastným presvedčením a názormi.
V príprave na manželstvo hrá dôležitú úlohu výchova k hodnotám rodinného života, k zodpovednému rodičovstvu a k oddialeniu sexuálnych aktivít až po nadviazanie trvalého vzťahu, akým je manželstvo. Má podporovať účinnú prevenciu nežiaduceho otehotnenia, choroby AIDS a iných pohlavne prenosných chorôb s dôrazom na sexuálnu zdržanlivosť až do manželstva ako jedinú stopercentnú prevenciu. Permisívnu (všetko dovoľujúcu) sexuálnu výchovu, ktorá ignoruje mravné zákony a prevenciu otehotnenia a choroby AIDS chce dosiahnuť výlučne pomocou technických a medicínskych prostriedkov, nemožno považovať za vhodnú prípravu na manželstvo.
|
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Úžasné fakty o živote pred narodenímPozrite si úžasné fakty o živote pred narodením http://www.justthefacts.org/clar.asp stránka je aj českom jazyku. |
Genetická manipulácia, klonovanie a kmeňové bunky
Pri týchto pokusoch je počatá ľudská bytosť degradovaná na materiál pre rôzne
experimenty a procedúry. Takáto manipulácia je v rozpore s hodnotou ľudského
života, s osobnou dôstojnosťou ľudskej bytosti, jej celistvosťou a totožnosťou,
preto ju odmietame.
Za oprávnené možno považovať iba terapeutické zásahy s
cieľom liečiť závažné, geneticky podmienené choroby úpravou poruchy na úrovni
génov, ktoré nemajú za následok zničenie ľudského života ani nedôstojné
zaobchádzanie, ani zasahovanie do slobody.
V súčasnej medicíne majú veľký význam tzv. kmeňové bunky. V niektorých prípadoch pomáhajú vrátiť zdravie alebo zachrániť život aj tam, kde iné metódy nepomôžu. Kmeňové bunky možno získať napr. aj z malého ľudského embrya s dôsledkom zničenia tohto počatého života. Tento postup treba rozhodne odmietnuť, pretože nie je možné liečiť jednu ľudskú bytosť za cenu usmrtenia inej ľudskej bytosti. Naopak, treba podporovať využitie kmeňových buniek z dospelých jedincov alebo z krvi odobratej z pupočnej šnúry hneď po pôrode, čo nemá za následok zničenie ľudského života.
Kmeňové bunky – o čo ide?
Kmeňová bunka je bunka základná, hlavná, ešte
nediferencovaná, z ktorej sa môže vyvinúť akákoľvek bunka ktoréhokoľvek ľudského
orgánu. Počas delenia a procesu dozrievania jednotlivé bunky získavajú
špecifické vlastnosti a funkcie – diferencujú sa, vznikajú zrelé bunky plniace
určitú funkciu. Teda z kmeňových buniek (nediferencovaných) postupne vznikajú
bunky, ktoré sa špecializujú (diferencované). A prečo je teda o kmeňové bunky
taký záujem? Možno ich „použiť“ pri liečbe aj zhubných chorôb, vrátane
Parkinsonovej alebo Alzheimerovej choroby a iných.
Kmeňové bunky sa vo všeobecnosti rozdeľujú na embryonálne a dospelé kmeňové
bunky.
Embryonálne kmeňové bunky sa nachádzajú v ľudskom embryu a majú
schopnosť nekonečného množenia a premeny na akýkoľvek typ buniek ľudského tela,
sú teda totipotentné (z jednej takej bunky môže vzniknúť aj samostaný jedinec).
Získavajú sa z ľudského embrya, asi 5 dní po oplodnení (blastocysta). Zatiaľ čo
bunky na povrchu blastocysty vytvoria placentu a ďalšie orgány potrebné k vývoju
plodu v maternici, jej vnútorné bunky vytvoria takmer všetko tkanivo tela nového
človeka. Práve tieto emryonálne bunky sú určené na výskum. Dôsledkom ich
odobratia je zničenie už existujúceho ľudského jedinca.
Tzv. „dospelé“
kmeňové bunky (alebo kmeňové bunky z už vyformovaného organismu) sa nachádzajú v
napr. v pupočnej šnúre a v placente pri pôrode, ako aj v tele každého človeka na
to, napr. v kostnej dreni, mozgu, koži a sú pripravené zabezpečiť obnovu
zničených alebo opotrebovaných tkanív v organizme. Vznikajú tak, že potom ako sa
embryonálne bunky začnú „špecializovať“, nezanikajú, ale naďalej ostávajú v
tele. Najznámejšími dospelými kmeňovými bunkami sú bunky nachádzajúce sa v
kostnej dreni, ale aj dospelé kmeňové bunky z pupočníkovej krvi. Dospelé kmeňové
bunky sú buď pluripotentné (tie, z ktorých môže vzniknúť ktorýkoľvek typ bunky
organizmu), alebo multipotentné (z ktorých môžu vzniknúť síce rôzne bunky, ale
len rovnakého kmeňa, napr.: z kmeňových buniek krvi môžu vzniknúť červené
krvinky, biele krvinky, krvné doštičky).
| |||
|
|
|