Krivdy páchané na bezbranných deťoch.( 1 časť )
Krivdy páchané na bezbranných deťoch.
Láska k očakávanému dieťaťu má výnimočne pozitívny vplyv na psychický a citoývývoj dieťaťa. Je dokázané, že za normálnych podmienok sa vytvára prvá a najsilnejšia citová väzba práve medzi matkou, otcom a dieťaťom. Ak dôjde k jej narušeniu , máva to ďalekosiahle negatívne následky, ktoré môžu človeka prenasledovať aj v dospelosti. Je správne, ak sa matkám umožňuje, by hneď od pôrodu bolo dieťa v ich blízkosti aj keď je to pr matku značne zaťažujúce. Nilenže sa tým posilňuje ich vzájomné citové puto, ale okrem fyzického kontaktu prebieha medzi nimi aj komunikácia pomoco inštinktov. To postatne vplýva aj na dostatočnú tvorbu mlieka. Domnievať sa, že dieťa po narodení ešte určitý čas nevníma, je omyl.Všetko, čo sa okol neho deje, zanecháva v jeho podvedomí stopy. Viem, že niektoré citlivejšie dei vnímajú napríklad napätie medzi rodičmi a reagujú na tento sav nepkojom, ustrašeným výrazom a nepokojným spánkom. Deti, najmä p narodení a v prvých rokoch života, by mali spávať v blízkosti rodčov, aby mali pocit bezpečia a rodičia kontrolu nad tým či dieťa nepotrebuje ich pomoc. Neviem,kto začal odporúčať, aby sa deti odmala privykali spávať vo svojej izbe. Najhoršie je, že sa to začalo realizovať. V prírode takúto situáciu nevídime, mláďa je pod ochranou otca a matky až do okamihu, keď je natoľko vyspelé, že samo začne od nich odbiehať. A tak aj deti, ak ajú svoju izbičku ale spávajú s rodičmi, jedného dňa sa sami presťahujú do svojho královstva. Takže, nepočúvajme rady teoretikov - surovcov, nezatvárajme dieťa na noc do eho izby proti jeho vôli. Neignoujme detské protesty a plač a nenúťme deti, aby si zvykali spať smé, keď ešte nie sú na to psychicky zrelé a ked nemôžu pochopiť, prečo rodičia s nimi tak kruto zaobchádzajú, kým ony ich tak nesmierne milujú.
