V tomto mesiaci, presnejšie v 24. dni Marca sa spomína na výročie začiatku agresívneho paktu NATO z roku 1999 proti bývalej federálnej republike zvanej Juhoslávia. Počas agresie, ktorá trvala 78 dní, sa diali obrovské straty na životoch a mnoho ďalších ľudí sa stali práce neschopnými na celý život. Výsledkom boli taktiež zničené cesty, železnice, školy, nemocnice, ropné zariadenia a mnohé kultúrne pamiatky. Predpokladaná škoda za vyšplhala na jednu miliardu dolárov. Používanie ochudobneného uránu zasiahli veľké územia a vody Čiernej Hory a Srbska, avšak najmä Kosovo a Metohiju. Dôsledky boli viditeľné na najmä dojčatách a malých deťoch, u ktorých vznikali hrozné vrodené vady, avšak to najhoršie ešte len prichádza. "Duchovia" zničených budov sú stále vidieť v Belehrade.
Agresia NATO, ktorú prejavovali na Juhoslávii ukázalo dosiaľ nevídaný útok útočiaci na medzinárodný právny systém a celý systém OSN. Jeho motívy a dôsledky predstavujú najdôležitejšiu udalosť vo svetových záležitostiach od konca druhej svetovej vojny. Bola to vojna proti Európe, ktorej dôsledky môžeme ešte vidieť teraz. Po útokoch na Juhosláviu, Afganistan, či Irak sa tu naskytá otázka, kto je ďalší?
V priebehu tejto agresie sa NATO stalo spojencom teroristickej albánskej skupiny KLA. Dôsledky tejto asociácie sú citeľné ešte v súčasnosti kvôli pokračovaniu teroristických aktivít proti Srbom a ostatným neAlbáncom. Vyskytujú sa v Kosove a Metohiji, trpia aj kresťanské pamiatky, ide tu o čistenie srbskej a inej neAlbánskej etniky. Azda najväčším viditeľným dôkazom sa stala situácia, keď v strede Marca roku 2004 albánsky teroristi vyháňali zvyšné tisíce Srbov z domovov, v ktorých žili po niekoľko storočí, okrem iného zničili aj 35 stredoveké srbské kostoly a kláštory.
Azda najväčším dôvodom na tento nelegálny útok, bola "frustrovanosť" kosovských Albáncov, bola to vec, ktorá najviac ospravedlňovala NATO z jeho bombardovania. Ich cieľom bolo vytvoriť "veľké Albánsko" na úkor krajín ako Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko, či dokonca Grécka. Avšak je tu jeden háčik, kosovský Albánci neboli vôbec frustrovaní, práca bola zahájená na to, aby urýchlili cieľ, ktorým bola zmena medzinárodne uznaných hraníc Balkánie. Otázkou je, že prečo nikto nehovorí o 250 tisícoch frustrovaných Srboch žijúcich v Kosove, ktorí stratili vlastné domovy? Nezaujíma sa nikto o nich?
Útok na civilistov
Počas neľudskej agresie NATO na federálnu republiku Juhoslávie z 24. Marca až do 10. Júna, 1999, letectvo severoatlantickej aliancie spáchalo mnoho útokov proti nevinným civilistom a ich infraštruktúre. Útok zasiahol deti, chorých, cestujúcich, ľudí na uliciach, v obchodoch, trpeli aj utečenci. Z infraštruktúry boli zničené nemocnice, školy, kostoly, mosty a podobne. Hovorcovia NATO tento druh útokov nazvali ako "vedľajšie", aj napriek tomu, že dôvod týchto bombardovaní bol, aby zničili a terorizovali civilné obyvateľstvo.
Pripomínam niektoré udalosti, v ktorých civilisti boli obete:
4. Apríl - Tepláreň v Belehrade (1 mŕtvy), 12. Apríl - Osobný vlak do Grdelice (20 mŕtvych), 14. Apríl - Utečenecký tábor v Kosove, Metodija (73 mŕtvych), 23. Apríl - Rádio a Televízia Belehrad (16 Mŕtvych), 1. Máj - Most v Kosove (39 mŕtvych), 2. Máj - civilný autobus v blízkosti Savininských vôd, Kosovo (17 mŕtvych), 7. Máj - Čínska ambasáda v Belehrade (3 mŕtvi), 7. Máj - Niš (14 Mŕtvych), 8. Máj - most v Niš (2 mŕtvy), 13. Máj - utečenecký tábor v Kosove (48 - 97 mŕtvych), 19. a 21 Máj - Dubravské väzenie v Istoku (99 mŕtvych), 30. Máj - Most vo Varvaríne (10 mŕtvych).
Morálne následky sú avšak pre Srbov ešte väčšie, bombardovanie belehradskej nemocnice zabilo okrem ostatných aj malého len dvojročného Dragisu Mišoviča. Ešte stále sú mnohí, ktorí nesú ešte aj v súčasnosti následky za strašne zločiny na Balkáne.
