Agresia NATO voči Federatívnej republike Juhoslávia s odstupom rokov
25. 3. 2007
Agresia NATO voči Federatívnej republike Juhoslávia s odstupom rokov
Medzi 24. marcom až 11 júnom roku 1999 bola Federálna republika Juhoslávia so svojimi 12 miliónmi obyvateľov vystavená bezohľadnému útoku najsilnejšej vojenskej sily na svete. Lietadlá agresorov bombardovali 53 zdravotníckych zariadení, priamym bombardovaním a nepriamym zásahom zniťili viac ako 300 predškolských zariadení, škôl a turistických zariadení. | |
Medzi 24. marcom až 11 júnom roku 1999 bola Federálna republika Juhoslávia so svojimi 12 miliónmi obyvateľov vystavená bezohľadnému útoku najsilnejšej vojenskej sily na svete. Vzhľadom na ľudský potenciál krajín agresie so 764 miliónmi občanov bol pomer síl 1:70. Územný pomer bol 1:234 a pomer ekonomickej sily 1:676. Porovnanie vojenskej sily je vzhľadom na kvalitatívne a kvantitatívne disproporcie najobtiažnejšia. V agresii NATO voči Juhoslávii bolo vykonaných takmer 27 000 bojových letov, z ktorých viac ako 8 200 zahŕňalo použitie zbraní. Okolo 2 300 leteckých úderov bolo vykonaných proti 995 mestám (cieľom). Významná časť infraštruktúry celej krajiny bola zničená, bolo zničených viac ako 50 mostov. Zbombardovaná bola aj budova Srbskej vysielacej stanice - The Serbian Broadcasting Corp (RTS) nachádzajúca sa v srdci Belehradu, pri tomto bombardovaní zahynulo 17 zamestnancov stanice. Útokom na obchodnú budovu - "Usce" business tower v Belehrade boli zničené aj rádio a televízia - The Novi Sad Radio-Television tak ako aj množstvo iných elektronických médií. Presnými útokmi bolo umlčaných celkovo 37 rádií a televízny signál šíriace vysielače a samotné vysielače po celej krajine. Vyradená bola taktiež telefónna a telekomunikačná sieť v krajine. Zoznam zahŕňa aj televíznu vežu Mt. Avala, televízny signál šíriace veže Mt. Kopaonik, Mt. Jastrebac a Mt. Cer, satelitnú stanicu "Prilike" neďaleko Ivanjica, a poštové budovy s Uzice a Pristina. Lietadlá agresorov bombardovali 53 zdravotníckych zariadení, priamym bombardovaním a nepriamym zásahom zniťili viac ako 300 predškolských zariadení, škôl a turistických zariadení. Nemocnica "Dr. Dragisa Misovic", Zdravotnícke centrum Surdulica, Zdravotnícke centrum Nis, Základná škola "Marija Bursac" v Belehrade, Základná škola v Resnik, Batajnica and Rakovica, Belehradský hotel "Jugoslavija" a Hotel "Baciste" v Mt. Kopaonik sú len slabým príkladom farizejských takzvaných legitímnych sofistikovaných úderov a vedľajších účinkov úderov. História vojenstva iste nezabudne ani na bombardovanie čínskeho veľvyslanectva v Belehrade, počas ktorého boli zabitý traja čínsky občania. Celková ekonomická škoda a škody na infraštruktúre sa odhadujú na 100 biliónov dolárov. V rámci agresie NATO voči Federatívnej republike Juhoslávia, Severoatlantická organizácia porušila desiatky medzinárodných dohôd, medzi inými dohodu o škodách spôsobených znečistením ropou, otrave benzolom, prevenciou pred rakovinou, znečistením ovzdušia nad rozľahlými územiami, ochrane ozónovej vrstvy, o ochrane flóry a fauny... Spomedzi 1 200 zabitých civilistov bolo až 30 % detí, z 5 000 zranených bolo až 40 % detí. Kampaň NATO voči Juhoslávii bola imperialistickým útokom. Cieľom západných imperialistov bola jasná, chceli dosiahnuť pobyt svojich okupačných vojsk na území Kosova a Metohija. SKOJ ďakuje všetkým komunistom, pracujúcim, revolucionárom, povstalcom a anti-imperialistickým organizáciám vo svete, ktoré podporujú SR Juhosláviu organizovaním demonštrácií a ostatných aktivít proti intervencii NATO v tejto krajine. My, komunisti Juhoslávie, nikdy nezabudneme na medzinárodnú solidaritu prejavenú našimi súdruhmi na celom svete. Marijan Kubik, Liga mladých juhoslovanských komunistov Niekoľko nepotrestaných činov agresorov v Juhoslávii: 14. 15. apríla 1999 PRIZREN DJAKOVICA: (13:00 – 15:00) V najbrutálnejšom útoku od začiatku leteckých úderov NATO voči Federálnej republike Juhoslávia, bombardéry NATO zbombardovali konvoj utečencov etnických Albáncov idúcich z Cafa Prusit prekračujúcich hranicu s cieľom vrátiť sa naspäť domov do oblasti Djakovica a Prizren. V súvislosti s dostupnými informáciami je známe, že štyri útoky vykonané lietadlami NATO spôsobili smrť 79 civilistov. Keď útočiace lietadlá zhodili na okolo 500 etnických Albáncov, ktorý sa snažili skryť v blízkom lese, 8 kontajnerových bômb došlo k zraneniu viac ako 50 ľudí 29. – 30. apríla Pri bombardovaní mostu v malom mestečku Varvarin bolo zabitých 9 osôb a 6 je stále nezvestných. Sedem ľudí bolo ťažko zranených a 26 ľudí bolo ľahko zranených. 7. – 8. mája NIS: (11:20) Pätnásť ľudí bolo zabitých a viac ako 60 zranených (oficiálne informácie o tomto útoku) pri najhoršom a najkrvavejšom útoku na NIS. Centrum mesta bolo bombardované kontajnerovými bombami. Zdravotnícke centrum, otvorené trhovisko, autobusová stanica, ulice Ljuba Nenadovic, Sumatovacka, Franc Rozman, a Aneta Andrejevic. 27. 28. apríla SURDULICA: (12:00) Dve zo štyroch striel odpálených na malé mesto explodovali v husto osídlenej časti mesta. Šestnásť ľudí bolo zabitých, z toho bolo 12 detí vo veku 5-12 rokov. Zničených bolo okolo 300 domov a iných civilných budov. 1. - 2. júna SURDULICA: Doteraz bolo nájdených v ruinách nemocnice pľúcnych chorôb a staršom obytnom dome v Surdulica. Pri bombardovaní pred dvomi dňami bolo 50 ľudí ľahko až ťažko zranených. 13. mája V noci 13. mája v obci Korisa (ležiacej na ceste Prizren – Suva Reka) lietadlá USA a NATO vykonali tri útoky na skupinu utečencov 700 etnických Albáncov – prevažne žien, detí a seniorov. Pri obludnom útoku bolo zabitých 79 utečencov, zranenia utrpelo viac ako 100 nevinných ľudí. V súvislosti so svedectvo etnických Albáncov, ktorí prežili tento útok, skupina sa vracala po štyroch nociach strávených skrývajúc sa v lesoch domov. Výroky a reportáže nahrané s týmito svedkami domácimi ako aj zahraničnými reportérmi – prezrádzajú, že lietadlá NATO na nich po prvýkrát zaútočili krátko pred polnocou, následne sa v priebehu niekoľkých hodín dvakrát vrátili. Zmrzačené a ohorené telá žien a detí ležali popri zničených traktoroch a autách.. Jeden z Albánskych svedkov – Dstan Redzaj (49) – dve skupiny utečencov napočítali najmenej 700 ľudí, z ktorých len málo prežilo útok bez akéhokoľvek zranenia. „Veľa ľudí horelo. Zranený boli zbieraní políciou, ktorá ich odvážala do nemocnice. Stále sme neboli schopní pozbierať mŕtvych. Výbuchom bômb boli ich telá roztrúsení všade v rozmočených poliach všade na okolo. Preto si myslím, že minimálne 150 ľudí bolo zabitých.“, vyhlásil Radzaj pre reportéra média Politika. Toto tvrdenie bolo potvrdené aj Hasan Ahmetaj (54), Bahrije Ahmetaj (64), Spresa Redzaj (21), Kadrija Kimeraj (54)... Tieto osoby vypovedali o strašných počtoch tohto masakru, ktorý prežili pre korešpodentov agentúr Reuters a AFP. Ďalšie svedectvá poskytli aj Fahmi Ahmetaj, Feriz Ahmetaj a Zacir Urimeraj. 12. apríla Ani skutočnosť, že pilot z výšky piatich kilometrov nemôže očami rozoznať svoj cieľ a rozlíšiť či sa jedná o civilný alebo vojenský objekt, nestačí na ospravedlnenie skutočnosti keď pilot odpálil na medzinárodný vlak No.393 v Grdelica gorge dve strely. Strely zasiahli vlak v momente kedy vlak prechádzal po moste Bistrica. Most bol ťažko poškodený, zasiahnuté vozne začali horieť, čo malo za následok desiatky mŕtvych cestujúcich. |
umi dissertation database o62tea
(GregoryOVALL, 5. 4. 2023 19:45)