Co je to juvenilní justice?
Juvenilní justice prakticky nedovoluje ani rodičům ani učitelům vychovávat děti podle zdravých zásad. Jde o zavedení nových zákonů, které dají neomezenou moc pracovníkům juvenilní justice. Ti budou prosazovat novou, nadnárodní „rodinnou politiku". Pracovníci juvenilní justice budou navádět děti, aby skrze tzv. horkou linku žalovaly na rodiče, pokud by jim chtěli v čemkoli zabránit (udavači po vzoru Pavla Morozova).
Zločin gender a juvenilní justice 2/2
Co znamená gender?
Co se skrývá za slovem gender? Na Ukrajině se gender prezentuje jako rovnost lidských práv, ochrana dětí a rodiny. A to je lež! Ve skutečnosti nejde o ochranu dětí a rodiny, ale o opak -- zničení rodiny. Gender ideologie tvrdí, že člověk se rodí oboupohlavní a prý si může vybrat, jestli je mužem či ženou. A to je kolosální lež! Krátce řečeno, jde o ztrátu rozumu. Muž už není mužem a žena ženou. Navíc se občan může se svým požadavkem obrátit na úřad, aby mu do občanského průkazu i všech dokumentů napsali, že už není pan Ondřej, ale paní Ondřeja. Paní Ivana se také reinkarnuje v pana Ivana, což je také oficiálně zaznamenáno.
Jugendamt Biznis s deťmi v Nemecku
Zločinecké praktiky voči rodinám s "požehnaním" Európske Únie - ako za Hitlera.
Šokující záznam
Takto to vypadá, když si Social service ve spolupráci s policií, přijde ve Velké Británii pro dítě. Amatérský záznam natočil přímo otec chlapce.Tento hrozný případ, se stal přímo na Vánoce 2011. Ve videu není komentář, jen titulky. Ze závěrečného křiku malého chlapce se nám podařilo přeložit jen jeho zoufalé volání. Jeden z policistů zakrývá papírem kameru, aby nebylo vidět, co s chlapcem dělají.
Novela zákona o tzv. sociálně-právní ochraně dětí platná o 1.1.2013
Černé scénáře se naplnily, tzv. juvenilní justice začala od 1.1.2013 plíživě fungovat i u nás - po prezidentském vetu ze září byla novela zákona o SPO schválena a vstoupila v platnost od 1.1.2013.
Při hledání novely zákona jsem si všiml mnoha mimovládek a neziskovek na téma adopce, náhradní rodina, pěstounství atd. Všechny patřičně "cool" a s moderní prezentací, nabízí řadu školení, i bezplatně. Náhoda?
Drzost některých nezná mezí, například podle toho odkazu výše je fakt, že od 1.1.2013 nedostanou pěstouni ve příbuzenském vztahu k dítěti (prarodiče, ...) materiální pomoc za pěstounství, ale kdokoliv jiný, KDO NENÍ V PŘÍBUZENSKÉM VZTAHU, dostane 3x více než doteď, to je podle nich "diferenciace příbuzenské pěstounské péče prarodičů v oblasti hmotného zabezpečení". A je to zřejmě podle nich dobře, protože to jako jediné v přehledu změn zvýraznili.
Obsah prezentace na gloria.tv se bohužel potvrzuje. Je pravda úplně vše tam uvedené? Nevím. Nechci být pesimista, ale začínají si nyní spolky pedofilů mnout ruce, jak časem získají trvalý přístup k "čerstvým" dětem zařazením do programu pěstounské péče na dobu určitou, jak se údajně děje v Dánsku a dalších zemích?
Zrůdná juvenální justice: chudáci české děti r.2013
Libor Halík
Juvenilní justice z umělých důvodů bere děti z dobrých rodin. Jde tu skutečně o největší krutost vůči dětem, které jsou rvány milujícím rodičům.
Podle novely zákona bude docházet k stále většímu zasahování veřejných institucí do soukromí rodin a do výchovy. Novela zákona otvírá dveře vybudování zločinného juvenilního mechanismu, který začíná vybudováním takzvaných náhradních rodin. Ty pak slouží k tomu, aby děti, ukradené z rodin z banálních důvodů a bez soudu byli tzv. „probační službou“ přiděleny do těchto tzv. náhradních rodin. Děti ztrácí rodinné zázemí, stávají se kočovníky mezi těmito tzv. rodinami. Tvrdě je traumatizována jejich psychika a mnohdy se stávají oběťmi pedofilů a homosexuálů, kteří tyto náhradní rodiny také tvoří.
V Česku je pouze 11000 dětí v dětských domovech, 13000 dětí je v klasické pěstounské péči a z toho nejčastější formou pěstounské péče je péče zejména prarodičů, a to 51 % z celkového počtu pěstounů. Odměnu prarodičům však novela přiznává už jen výjimečně dle § 47. Pokud se například prarodiče starali o tři děti, měsíčně pobírali 9 378 Kč. Podle novely od 1.1.2013 tito prarodiče anebo rodinní příbuzní (strýček, tetička) už na dítě nedostanou nic. Naproti tomu, jestliže nějaká cizí osoba přijme status pěstouna, na Západě je to nejčastěji homosexuál či pedofil, na tři děti bude dostávat měsíčně 20 000 Kč. Navíc, jednorázově dostane až 200 000.
Jde o motivaci k vybudování systému tzv. náhradních rodin. Tyto rodiny nejsou založeny na vztahu k dětem anebo trvalé adopci. Že jde o komerční záležitost ukazuje tragická zkušenost ze zemí EU. Vše začíná humánním odůvodněním – zrušení dětských domovů a zavedení tzv. náhradní rodinné péče. Jde o kolosální podvod. Zájem na zavedení tohoto systému mají především propagátoři genderové ideologie. Chtějí, aby děti dostávali především homosexuálové a pedofilové, a tím došlo k totální likvidaci rodiny.
Dítě zbaveno rodičovské lásky, tepla domova, rodinného zázemí, bezpečí a blízkých vztahů, se stává prostředkem byznysu. Dítě je hluboce psychicky traumatizováno, neboť nikomu nepatří a nikdo ho nemá rád. Navíc, je-li umístněno do náhradní rodiny homosexuálů, pedofilů, alkoholiků, narkomanů, byznysmenů s dětmi, jde o nekontrolovatelnou tyranii dětí s nenapravitelnými následky. Pokud mladá generace projde tímto juvenilním systémem, v dospělosti z ní bude armáda zločinců, kteří budou schopni největších brutalit a sami skončí v narkomanii, smrtelným AIDS či sebevražednou euthanasií.
V Norsku, v souladu s Konvencí OSN, byl přijat zákon, podle něhož už od roku 2012 děti nepatří rodičům, ale jsou vlastnictvím státu. Ten je může rodičům kdykoliv odebrat. Denně je v Norsku milujícím rodičům kradeno 33 dětí a dáváno do tzv. náhradních rodin. Ročně 59 z takto ukradených dětí páchá sebevraždu. Medializace statistik sebevražd zoufalých matek, které se nikde nedovolaly pomoci, je pod přísnými tresty zakázána. Ve Francii bylo za rok 2008 ukradeno 110 000 dětí. V Německu za rok 2009 bylo rodičům vzato 70 000 dětí. V Anglii za rok 600 rodin emigrovalo před mechanismy juvenilní justice do zahraničí. Ve Finsku dochází průměrně každý týden k rodinné sebevraždě. Otcové z deprese a bezmocnosti, když juvenálníci a sociální služby vylamují dveře, střílejí své děti, ženu i sami sebe. V Holandsku mechanismus juvenilní justice střídá děti v náhradních rodinách tak rychle, že už se ztrácí přehled, kde vlastně děti jsou.
Připomínáme, že do 31.12.2012 na příkaz ruské vlády musela UNICEF opustit území Ruska a vláda zakázala i tzv. mezinárodní adopci. Pod pojmem mezinárodní adopce v podstatě juvenilní justice kradla děti z rodin a prodávala je na Západ. Otřesným příkladem je, že z 1260 dětí vyvezených z Ruska do Itálie, bylo nalezeno pouze 5. Bývalý ministr vnitra Maroni přiznal, že tyto děti jsou zlatým dolem pro obchodníky s orgány. To byl také pravý důvod vyhostění UNICEFu. UNICEF také předložil Rusku tak demoralizační a devastující program pro děti, že jeho realizace by znamenala autogenocidu mladé generace. Je chvályhodné, že Rusko učinilo radikální krok na skutečnou ochranu dětí před těmito mezinárodními piráty a zločinci.
Prezident Klaus nyní končí svůj úřad. On se odvážně postavil proti dekadentním a demoralizujícím vlivům na českou společnost. V roce 2006 vetoval zákon o tzv. registrovaném partnerství, v roce 2012 vetoval zákon zavádějící juvenilní mechanismy k devastaci dětí. V obou případech byl prezident nakonec přehlasován! Kdo bude v ČR hlasem svědomí po odchodu prezidenta? Viz oběť juvenilní justice ze Slovenska: http://cs.gloria.tv/?media=366639 Zdroj: http://www.okht.sk/?page_id=3341
File Format: PDF/Adobe Acrobat - Quick View 9. květen 2012 – Juvenilní justice – dobro nebo zlo? V současné době se stále častěji hovoří o násilí páchaném na dětech. MF Dnes nedávno (24. května ...
Před 4 dny – Juvenilní justice - lov na děti. Ahoj všem,. Nerada šířím patologická témata, nicméně toto je něco, co je potřeba vědět. http://youtu.be/ ...
16. říjen 2012 – Juvenilní justice, aby mohla děti brát, stereotypně obviňuje rodiče z násilí v rodině či dokonce nevinného otce lživě osočí, že se dopouštěl ...
File Format: Microsoft Word - Quick View Juvenilní justice znamená přijetí zákona o systému právní a soudní ochrany práv neplnoletých s pomocí speciálních soudů a doprovodných organizací, které ...
Odoberanie detí už aj na Slovensku
(JUVENILNÁ JUSTICIA ZAČNE PLATIŤ AJ NA SLOVENSKU)
Přišlo mailem:
Dobrý deň Priatelia,
dovoľujem si Vám poslať zopár informácii na tému deti, rodina, pre ktoré naša vláda pripravuje zakotviť do zákona č. 305/2005 o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele zmeny podľa vzoru zákonov platných v EU.
Ide nielen o ochranu detí, ktoré máme, ale tiež o budúce deti, ktorým uvedený zákon môže priniesť neľahké podmienky pre život na Slovensku a zmeniť postavenie rodiny a vzťahov rodičia a deti v našom štáte.
V Európe sa tato téma nazýva Juvenilná justícia – ide o systém násilného odoberania deti biologickým rodičom a ich umiestňovanie do náhradných rodín. V skratke, je to snaha zlikvidovať biologickú rodinu. Už v médiách ste mohli postrehnúť, že hodnoty biologickej rodiny klesajú a do popredia sa dostáva homosexualita a ďalšie skupiny (napr. pedofili) s nárokmi na zrovnoprávnenie svojho postavenia v spoločnosti a na adopciu detí.
V Nórsku od roku 2011 už deti nepatria rodičom, ale štátu, v Škótsku je schválená novela, že každé dieťa bude mať svojho akoby opatrovníka, ktorý bude na dieťa dohliadať a poberať na dieťa dávky, na ktoré bude štát vyčleňovať nemalé finančné sumy. Štát ruka v ruke so záujmovými skupinami začali robiť už nábor na pracovne pozície Pestúnov v ČR (dobre známe J&T zastrešuje nábory a školenia náhradných rodičov v ČR). Na ÚPSVaR Malacky sa takýto oznam objavil dňa 15.08.2013. Samozrejme, takýto ľudia sú potrební, nakoľko počet detí v detských domovoch nie je v SR malý. A zvyčajne takéto inštitúcie nemajú dostatočné finančné prostriedky na svoje fungovanie.
Každé dieťa má nárok na rodinu a zázemie. Avšak, tu sa už začínajú prekračovať hranice únosnosti. emoticonemoticon.
Ďakujem Vám za prehodnotenie nižšie zozbieraných informácii, ich šírenie medzi svojich priateľov, známych, širokú verejnosť a podpísanie uvedenej petície. Je potrebne, aby čo najviac ľudí malo prehľad.
nižšie sú bližšie informácie o petícii, ktorú treba vytlačiť, podpísať a poslať Autorovi petície, ktorá je uvedená naspodu petície. Hárok má miesto na 20 podpisov. Hárky treba zoskenovať, poslať Autorke petície pre prípad straty. http://www.peticie.com/a/56941 – po jej podpise na internete, budú Vám chodiť automaticky oznámenia Autora petície.
Autorka petície otvorila aj na sieti Facebook skupinu Aktívne proti juvenilnej justícii, kde upresňuje informácie ohľadne podpisovania petície, zbierania podpisov a ďalších vecí ohľadne petície. Nájdete tam už aj plagát.
Už dávnejšie je vyhlásený aj NARODNY POCHOD za život KOSICE 22.09.2013 http://pochodzazivot.sk/ ,
kde sa plánuje účastníkom pochodu predniesť problematika násilného odoberania detí biologickým rodičom.
KDE SA MÔŽETE DOZVEDIEŤ O TEJTO PROBLEMATIKE :
Relácie :
- v pondelok 19.08.2013 relácia na ČT1 / Reportéri o 22.00 – téma Juvenilnej Justície
- 30.08.2013 bude pokračovanie relácie Informačná vojna – Juvenilná Justícia (násilné odoberanie deti rodičom) na Slobodnom vysielači www.slobodnyvysielac.sk – https://www.facebook.com/SlobodnyVysielac – relácií plánuje robiť Norbert toľko, koľko bude potrebné.
Tu je prvá časť, ktorá bola odvysielaná 22.07.2013. Pozvaní boli aj ľudia z politiky, prišli len 2 dámy, ktoré riešia násilné odoberanie deti či už slovenským matkám v zahraničí, alebo konkrétne prípady na Slovensku /p.Boddington zo združenia Justice for families v UK a p. Rojková z ich pobočky na Slovensku, ktorá sa viac orientuje na situáciu v Škandinávskych krajinách/. http://www.slobodnyvysielac.sk/redata/other/play.php?file=2013-07-22_21-00_informacna-vojna-juvenilna-justicia-boddington-rojkova.mp3
Facebook: nájdite si komunity:
Stop Juvenilnej Justícii – nenechajme si vziať deti – plní informačnú funkciu https://www.facebook.com/stopjuvenilnejjusticii
Aktívne proti juvenilnej justícii – je vedená autorkou SK petície https://www.facebook.com/groups/418533751590530/?fref=ts
Deti patria rodičom spravuje práve p. Boddington z organizácie Justice for families, ktorá prišla do Slobodného vysielača do relácie o Juvenilnej justícií. https://www.facebook.com/ChcemeNaseDetiZpet?fref=ts
Daľšie aktivity v rámci SR:
V mesiaci júl 2013 poslalo 69 mimovládnych organizácii otvorený list adresovaný p. Ficovi, nie je známa reakcia http://www.postoy.sk/list-mimovladok-ficovi-ludske-prava čítaj list : http://www.forumzivota.sk/wp-content/uploads/2013/08/ListMVOKomplet.pdf
Bude sa konať NÁRODNÝ POCHOD za život KOSICE 22.09.2013 http://pochodzazivot.sk/
p. Fico hľadá v prísnom britskom sociálnom systéme inšpiráciu – tento blog na stránke www.sme.sk už však niekto odstránil. http://www.sme.sk/c/6509502/fico-hlada-v-prisnom-britskom-socialnom-systeme-inspiraciu.html ďalšie info : http://afinabul.blog.cz/1308/j-t-a-smer-spusta-tvrdy-biznis-s-detmi
Stiahnuté linky z internetu: http://www.magnificat.sk/2013/07/tv-orol-temna-moc-ss-social-service-uz-aj-na-slovensku-oficialni-zlodeji-deti-v-akcii-ktora-rodina-je-na-rade-co-ak-prave-vasa/ http://nataliablahova.blog.sme.sk/c/328036/Davajte-si-pozor-Mozete-prist-o-dieta.html http://dolezite.sk/Ako-vam-mozu-legalne-zobrat-deti-cMMzXR.htmlhttp://dolezite.sk/Ako-vam-mozu-legalne-zobrat-deti-cMMzXR.html http://jozefo.blog.pravda.sk/2013/08/15/je-sudruh-minister-richter-pedofil-plus-4-otazky-navyse/ http://blog.sme.sk/diskusie/2180034/1/20615721/Nasilne-odoberania-deti-aj-na-Slovensku
správy na internete: www.hlavnespravy.sk http://www.hlavnespravy.sk/preco-nove-%E2%80%9Eludske-prava-vylakali-obcanov-i-politikov/127837/
Ministerstvo zahraničných veci sa zapojilo do projektu EÚ zameraného na vydanie novej učebnice pre školákov za 15.000 eur, ako pomôcky pre sexuálnu výchovu na školách. Súvisí vo všeobecnosti s otázkou Rodovej identity alebo inak povedané Gender teórie / teória o rovnosti pohlaví, ktorá u nás medzi širokou verejnosťou nie je príliš známa. Ako prví dostanú túto učebnicu študenti SK stredných škôl vraj už tento rok. http://udalosti.noviny.sk/z-domova/12-08-2013/skoly-dostanu-nove-ucebnice-o-gayoch-a-lesbach.html
Súvisiace články o zavedení tejto učebnice v zahraničí: http://www.hlavnespravy.sk/sexualna-vychova-deti-v-chorvatsku-a-jej-skandalozne-pozadie-lobby-pedofilov/86522/ http://www.hlavnespravy.sk/bezmocni-chorvati-a-ich-deti-zvratenost-uz-na-zakladnych-skolach-pozehnana-vladou/67731/ http://www.hlavnespravy.sk/novy-kalifornsky-zakon-umozni-skolakom-vybrat-si-muzske-alebo-zenske-wc-na-baze-svojej-rodovej-identity/128505/
Od 01.01.2013 prijali zákon aj v ČR, napriek tomu, že prezident V. Klaus ho vetoval.
Novodobé zamestnanie Pestúnov môže byť asi zaujímavé pre ľudí najmä z finančného hľadiska, a to napr. pre nezamestnaných, ktorí si môžu zlepšiť svoju finančnú situáciu takouto prácou: http://www.diskuteri.eu/clanek/ctete-tohle-se-tyka-vsech-a-tohle-muze-bolet-uplne-nejvic-1558-xti
Fakt o neočkovaní detí a ich možný zápis do materskej školy v ČR nájdete na http://www.vitalia.cz/clanky/13-kauza-ockovani-materska-skola/
informácie z RUSKA http://prekladrozhovoru.blogspot.sk/2013/06/preklad-clanku-z-novin-zavtra-zajtra.html?spref=fb http://slovak.ruvr.ru/2013_07_29/Finske-matky-prosia-aby-sa-ich-zastalo-Rusko/\ http://czech.ruvr.ru/2013_02_09/Putn-podporil-odpurce-juvenilni-justice/
informácie z Fínska http://www.spolocnostsbm.com/clanky/spravy/finske-matky-chteji-podavat-hromadne-zaloby-proti-finsku-kvuli-systematickemu-odebirani-deti…html
Na záver videa, ktoré hovoria za všetko:
Slovakia. Ukradnuté Vianoce.
Neberú šperky. Berú to najvzácnejšie. Tie malé žiariace oči, ten smiech, najväčší poklad každej rodiny. Berú deti. Namiesto Tichej a Svätej Noci nastáva zúfalstvo. Na Vianoce sadla temnota...
Zlá rozprávka? Nie. Takto Vianoce v roku 2011 prežila rodina Lenky a Petra Spáčilovcov. Žiadne Anglicko, žiadne Nemecko. Stalo sa to na Slovensku, vo Vieske pri Radošovciach, v malej obci na Záhorí.
TV OROL: Temná moc SS (social service) už aj na Slovensku! Oficiálni zlodeji detí v akcii. Ktorá rodina je na rade? Čo ak práve vaša?
Rodiny na úteku. Odhalenie. Sieť dobrovoľníkov pomáha rodinám utiecť pred sociálnym úradom.
Slobodný vysielač - Juvenilná justícia
http://www.slobodnyvysielac.sk/ Informačná vojna - Juvenilná justícia. Hostia Ing.Iva Vranská Rojková SK a Lucia Boddington UK
ODOBERANIE DETÍ - Slobodný vysielač
Relácia o kradnutí detí v Európe štátnymi orgánmi. Juvenilná justícia - uvádza Noro Lichtner, hostia - pani Rojková, pani Boddington...
Myslíte si, že vaše deti sú v bezpečí
Neverte štátu že sa postará o vaše deti
Sekcia justície pre mladistvých 1
Napriek tom, že Ukrajina nie je v EÚ, aj tu funguje oficiálne kradnutie detí rodičom.
Legálny únos detí
Dňa 15. júla 2103 tri združenia Magnificat Slovakia, pri demonštrácii pred Krajským súdom v Trnave podpísali a odoslali list Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zatiaľ sme neobdržali žiadnu odpoveď. Veríme, že aj verejnosť dostatočne spozornela a bude čakať najmä na uverejnenie zákona o tzv. "sociálnej kuratele", ktorý umožní vstúpiť do každej slovenskej domácnosti bez výstrahy a bez povolenia.
Či je hlas ľudu skutočne "Hlasom Božím", alebo pre naše verejné orgány sa stal len "hlasom nikoho", uvidíme v blízkej budúcnosti. Zatiaľ prinášame dokument o kradnutí detí vo Fínsku a o postupe tamojších "sociálnych" úradov. Anton Selecký
Kidnap of children from their mother by Dutch social services ( Using Fr
My brother & sister were kidnapped by a Dutch privatized social services, 1 year and 3 months ego.
The responsible organization is: Bureau Jeugdzorg.
Later the whole case got outsourced to Salvation Army, because Bureau Jeugdzorg wanted to get rid of it.
My mother and me are still fighting the entire Dutch government to get the children back.
Our case already reached the European Parliament because we had hard evidences that Bureau Jeugdzorg violated many human rights and European laws.
All the details about our case are below, including the link to the most recent big news article in the Sunday Telegraph ( UK ). It mentions our victory in Dutch court of appeals, and what kind of dirty trick Bureau Jeugdzorg pulled to be able to continue keeping my brother and sister ( 10 years old, Twins ) hostage.
This organisation destroyed thousands of families ( Dutch & other nationalities ) in the last couple of years with soul purpose to keep the figures of children in foster care on very high level to secure full government funding. The reason that they so far could get away with their systematic child abduction, is because Dutch child judges do not apply truth findings ( do not check evidences ) in Bureau Jeugdzorg cases.
About 1,5 months ego evidence had leaked that Bureau Jeugdzorg has special secret agreements with Dutch child judges, the agreements are basically that child judges automatically approve everything what Bureau jeugdzorg is demanding without checking evidences. So parents and lawyers are powerless and entire court hearings are just for the show. So there is severe corruption.
Reasons Dutch privatized social services used to get permission to remove the children from their house:
1. At home Russian was the main language, child services considered it not in children's interest
2. Child services had suspicion that mother would emigrate from Holland
3. Children had conflict of loyalty
Local Authority, Social Services, Child Abduction, Profiteering. 5th April 2
would think if asked to take a one day old baby away from his natural parents most would be loath to carry out that order? not these, reliant on wages paid and blinded by the manufactured consensus that they're part, doesn't seem to be any level to which these won't stoop. heartless, twisted, bullying bastards.
DISTURBING VIDEO OF UK POLICE TAKING 13 YEAR OLD CHILD FROM FATHER BY FORCE
Here it is, Evil in action, recorded by brave parents who are sticking up for their rights and yours. Their child stolen, brutally, by filthy cowards who belong in jail. There is no excuse for this inhumanity and brutality. No excuse at all.
www.CROOKREPORT.co.uk
Reflex - Juvenilná justícia
Juvenilná justícia? Desivý dokument o realite dnešných dní. Úradník (súd) vám môže kedykoľvek zobrať vaše dieťa. Mimovládna organizácia Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika zabránila už aj na Slovensku zopár takýmto pokusom (odobratia dieťaťa vlastným rodičom)!
Austria. Štátom podporovaná prostitúcia detí. (Orol tv, Slovakia)
Môj priateľ Karol Polanský je synom disidenta Ivana Polanského, ktorý odstal v roku 1986 4 roky nepodmienečne za šírenie katolíckeho samizdatu (ktorý sám tlačil) a za šírenie slovenského národného povedomia. Karol, ktorý sa po novembri 1989 mohol konečne vrátiť ako emigrant na Slovensko, žije teraz so svojou japonskou manželkou Kazuko vo Viedni. Na Slovensku si pred čassom adptovali dve malé rómske dievčatká. V dobrej viere ich prihlásil do školy vo Viedni.
Pred niekoľkými rokmi klasickou metódou (modrinka, udanie učiteľkou za týranie) boli manželom Polanským odobraté obidve maloleté dcérky, Katka a Karin. Nepomohli žiadne intervencie, žiadne prosby ani hrozby. Katka aj Karin zostali po zásahu tzv. Jugendamtu (Úrad pre mládež, ako sa v Rakusku volá sociálny úrad) v detskom domove.
Katka dnes žije s radikálnym moslimom, nevedno de, Karin, ktorá 15. augusta dovŕšila 18 rokov, je už niekoľko rokov prostitútkou. Na záver len toľko: Pokým súd neodporúčal umiestnenie Karin v medžugorskom Cenacole, ako to otec žiadal, Jugedamt jej vybavil byt priamo na Prátri, kde robí prostitútku.
Toto je výsledok „ochrany" detí pred usporiadanou rodinou, ktorá údajne „týrala" svoje deti tým, že po 21.00 hod. museli byť doma.... Pre zaujímavosť -- pracovníci Jugendamtu povolili „zákazníkom" maloletej Karin vyzdvihovať si ju priamo v detskom domove -- vraj je to jej sloboda a „právo"..... Anton Selecký
UK. Reporteri: reportaz o odoberani deti v Uk. CT1 (czech - český).
DESIATKY CECHOV A SLOVAKOV BOJUJE S BRITSKYM SYSTEMOM O SVOJE DETI...
ZDROJ: CT1 Reportéri
Chlapca zobrali matke? britska socialka s policiou. tv joj
LONDÝN/BRATISLAVA - Z týchto záberov chodí mráz po chrbte. Je na nich zásah britskej sociálnej služby. V sprievode polície si prišla po dvanástročného slovenského chlapca. Jeho matka bojuje proti tomu, aby ho dali na adopciu. Problém je však v tom, že britskí psychiatri ju vyhlásili za nesvojprávnu. A tak musela po osemnástich rokoch života z Anglicka utiecť.
UK. Nutene adopcie (Forced adoptions). TV JOJ (Slovakia).
Tejto mladej mamine socialka v Anglicku odobrala 2 deti...
Len preto ,ze o praktikach ss rozprava verejne sa jej socialka vyhraza vazenim na 2r..
V piatok mala sud a sudkyna jej dala este sancu...ale ona to nevzda pokial jej deti nevratia... from jane mathewhttp://youtu.be/cvFWTP3JmiY
Nech sa páči, urobte si záver. V každom prípade novela zákona má byť zverejnená v Septembri 2013.
A opäť ďalší prípad na SlovenskuOdobrati detí nelegalne.
Navyše sme sa dozvedeli od kompetentných pracovníkov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že vraj “neexistuje, aby sa na Slovensku vyskytol prípad odobratia detí z rodiny násilným a protiprávnym spôsobom”, resp. že to je “blbosť” . Ponúkame vám teda ďalší prípad postupu, ktorý začína ohrozovať naše slovenské rodiny, s obavou, že ide iba o špičku ľadovca praxe, ktorú štátne orgány Slovenskej republiky zámerne a zákerne utajujú.
Téma relácie - juvenilná justícia, hostia: Martin Chlebek, Ing.Jozef Dubkala, Patrik Sojka, Lucie Boddington, uvádza Noro...Zákon o juvenilnej justícii funguje už dávno v mnohých krajinách sveta a všade tam, kde je prijatý, sme svedkami neľudského a cinického prístupu k odoberaniu detí z normálnych fungujúcich rodín, stačí si pozrieť zopár videí na nete. Sociálni pracovníci nepotrebujú reálny dôvod na odobratie dieťaťa, oni si ho jednoducho vymyslia!!! V Čechách tento zákon prijali v januári 2013, takže ďalšia krajina na rade je banánové Slovensko. Zákon o juvenilnej justícii je pretláčaný z OSN a EU pod zámienkou "ochrany detí pred násilím", čo je ale obrovské klamstvo a deti sú takto umiestňované do homosexuálnych a lesbických rodín a často putujú k pedofilom ! Čo je najhoršie, mnohé deti sú usmrcované a ich orgány predávané na čiernom trhu. V USA sú dokonca lágre pre nechcené a odhodené deti, ktoré prešli rukami viacerých pedofilov, podotýkam, že pôvodne tieto deti žili vo svojich fungujúcich a normálnych rodinách...Snáď nechceme aby toto prišlo aj k nám...
Soudci juvenilní justice se podílejí na trhu obchodování s dětmi
28.9.2013
Poprvé byly publikovány důkazy, které udávají, že pod rouškou juvenilní justice se vytvořil soukromý trh obchodování s dětmi. Šokující prohlášení učinil na italském televizním kanálu „Canale 5“ soudce ve věcech mládeže v Boloni, Francesco Morcavallo. Jedinečnost tohoto rozhovoru spočívá v tom, že o problematice násilného odebírání dětí z rodin konečně otevřeně hovoří samotný soudce, který zná tento problém „zevnitř“ a skutečně může potvrdit všechna podezření a obvinění z obchodování s dětmi, o nichž dosud veřejně hovořili pouze ochránci lidských práv.
Francesco Morcavallo říká: „V Itálii soudci bezdůvodně odebírají 35000 dětí z rodin pro soukromé firmy, aby všichni účastníci ‚trhu s dětmi‘ měli příjem od státu 2 miliony eur za rok. Protože trh s dětmi vyžaduje stále více nových odebrání, uplatňují se v případě těžké socioekonomické situace v rodině autoritativní nástroje podobné totalitním. Tedy soukromé podnikání diktuje, kolik dětí by mělo být odebráno. Mám na mysli soukromé organizace a církevní dětské ústavy, vlastně dětské domovy, do nichž jsou umístěny násilně odebrané děti, a kam také směřují státní peníze. Každý dětský domov dostává peníze na každé dítě za každý den, který zde stráví.
99 % případů odebrání není motivováno fakty, ale hodnocením nezletilých nebo rodičů. Příbuzným děti nedají, protože se to nevyplatí, není z toho zisk… A to nejstrašnější je, že všechno toto se děje za účasti vládních struktur, tj. sociálních služeb a soudních institucí. Soudci určují psychology, sociální pracovníky a všechny ty, kteří pak rozhodují, dělají vyšetření, píší zprávy… Soud je posledním článkem v řetězci, který také rozhoduje o „nezbytnosti“ odebrání dítěte z rodiny. Právě zde je největší korupce. Například Nejvyšší soudcovská rada, přestože zná skutečnou situaci, se nikdy nepostavila na obranu občanů, ale spíše naopak, na ochranu různých soudců, kteří byli obviněni z toho, že v tomto nebezpečném systému působili. Mohu tedy potvrdit, že k bezdůvodnému odebírání dětí povzbuzuje i stát, řekl bych – stimuluje únos.“
03:03:29, svedectvá o množstve prípadov odoberania najmä ruských detí v Nórsku, Fínsku a ďalších západných štátoch a o prenikaní juvenilnej jusitície aj do Ruska. Odhaľuje systém, a aj to, čo sa s deťmi deje v náhradných rodinách.
Juvenilná Justícia na Slobodnom vysielači štvrtok 10.10 a v piatok 11.10.2013 o 21:00 hod.
INFO: 10.10.2013 - 11.10.2013 počúvajte Slobodný vysielač, ktorý sa pravidelné venuje Juvenilnej Justícií
Takže o 21:00 hod na Slobodnom vysielači v relácii Informačná vojna o Juvenilnej Justícii.
Link: Radio. Stream: http://stream.slobodnyvysielac.sk:8000/stream
Hostia: Rodičia, ktorým boli odobraté deti.
Brazilka Sofie je ukryta před norskými sociálními službami na území velvyslanectví
Minulý týden se norské úřady rozhodly děvčátko Sofii zkonfiskovat její vlastní matce Vitorii Alves Yesumari pouze proto, že ta své dceři nedávala jíst „na norský způsob“. Brazilka Vitoria sdcerou okamžitě utekla na brazilské velvyslanectví v Norsku a stále se ukrývá ve stěnách úřadu své země. Matka už požádala o oficiální status uprchlíka z Norska pro svou dceru, a také prohlásila, že neopustí stěny brazilského velvyslanectví do té doby, dokud jí Norsko nezaručí možnost odletět spolu s dcerou do Brazílie.
Norské úřady trvají na tom, že Sofie je majetkem norského království, nemá nic společného s biologickou matkou a nikdy nemůže opustit Norskou zemi. Diplomaté Brazílie se snaží vyřešit spor s vládou severního království.
Varují MZV a ÚMPOD. Ministerstvo zahraničních věcí (MZV) a ředitel Úřadu pro mezinárodně právní ochranu dětí (ÚMPOD) vydali ve vzájemné spolupráci oficiální varování, že českým rodičům ve Velké Británii a Norsku prokazatelně hrozí nebezpečí odebírání dětí sociální službou a soudy. MZV a ÚMPOD tím reagují na situaci, kdy se stále více českých rodičů ocitá v pasti sociálně právního systému těchto zemí. O případech českých rodičů v Británii informovala Česká televize v pořadu Reportéři ČT dne 19.8.2013. Reportáž je k dispozici v archívu ČT i na youtube. Ukazuje zde absurdní případy, kdy jsou rodiče obviněni na základě podezření. Podezření jsou vyvrácena policií, přesto rodiče přicházejí o své děti. O těchto případech jsem informovala 4.11.2013 v příspěvku Státe, vrať nám naše děti! Kromě Británie se nyní zájem české veřejnosti obrátil do Norska, kde bojuje o své děti Eva Michaláková. Reportáž o ní odvysílala TV BARRANDOV v hlavních zprávách před několika dny, 7.11.2013. Reportáž je také k dispozici v archívu TV BARRANDOV a na youtube, odkazy na reportáž a články o případu a petici na její podporu jsou na FB stránce Česko - vraťme děti rodičům. MZV a ÚMPOD jsou si těchto případů vědomi a proto tímto krokem chtějí zvýšit informovanost českých občanů o nebezpečí, ve kterém se mohou v daných zemích reálně ocitnout. Zároveň tyto úřady žádají česká média, aby o těchto případech více informovala a zvyšovala povědomí českých občanů o nebezpečí, které jim hrozí. MZV a ÚMPOD zároveň prohlásili, že budou případy pečlivě monitorovat a podávat o nich ucelené a pravdivé informace české veřejnosti. Samozřejmě v souladu s tímto se budou zasazovat o podporu českých rodičů, kteří se v těchto situacích ocitli. MZV a ÚMPOD se chtějí aktivně zasazovat o dodržování práv dětí a rodičů a budou se zasazovat o vydávání dětí do péče jejich širších rodin v ČR, na což mají děti dle mezinárodních úmluv právo.
Oba úřady se inspirovaly jednáním slovenského úřadu CIPC - Centra pro mezinárodne právnu ochranu detí a mládeže. CIPC minulý rok vymohlo dosažení spravedlnosti u britských soudů pro Slovenku Ivanu Boorovou. Té byly její dvě děti vráceny po více než dvou letech poté, kdy jí byly odebrány na základě absurdního podezření lékaře o sexuálním obtěžování jednoho z chlapců jeho otcem. Policie následně trestní stíhání zastavila, soud oba rodiče očistil, ale přesto jim děti nevrátil a místo toho je zcela nelogicky nutil k souhlasu s adopcí chlapců do britské rodiny. O případu informovala mnohá slovenská média a znamenal zásadní zlom v přístupu Slovenska k pomoci slovenským rodičům v zahraničí.
Ředitel ÚMPOD Zdeněk Kapitán tímto krokem zároveň doložil své tvrzení, že rodiče se mají v prvé řadě informovat o situaci v zemi, a svůj výrok, že on sám by se svými dětmi do Británie neodešel. Jelikož ví o katastrofální neinformovanosti české veřejnosti v tomto ohledu, rozhodl se aktivně tento stav napravit. Pro české rodiče je toto konečně dobrá zpráva, neboť se již mají kde oficiálně informovat a naučí se tak předcházet těmto situacím, popřípadě mohou zvážit rizika a rozmyslet si, zda je pro ně bezpečné do těchto zemí odjet za prací a bydlením.
S tím souvisí i zvýšený zájem o případ Evy Michalákové na základě něhož se česká veřejnost přesvědčí, jakým způsobem funguje podpora českých úřadů českým občanům v Norsku. V situacích, do kterých se dostali nezaviněně, pouze kvůli nemožnosti se o těchto rizicích informovat a připravit se na ně.
A nyní shrnutí. Že jste se dívali na webové stránky MZV a ÚMPOD a žádné takové varování jste zde nenašli ? Ano, já také ne. Výše uvedený text je fikce. Tedy fikce je to, že MZV a ÚMPOD vydali varování a snaží se o zlepšení situace. Protože případy odebírání dětí bohužel fikce nejsou, ty jsou zcela pravdivé, staly se, probíhají a budou probíhat, dokud se česká veřejnost hlasitě neozve. Ale doufejme, že české úřady jsou si jistě vědomy své povinnosti uceleně a pravdivě informovat občany ČR o všech reálných rizicích a nebezpečích, která jim v zahraničí hrozí. A zasazovat se o ochranu práv českých občanů v zahraničí, zejména o ochranu práv dětí a rodičů. Proto věřím, že již brzy se tento článek stane pravdivým a MZV a ředitel ÚMPOD Zdeněk Kapitán nám dokážou, že jsou si této povinnosti plně vědomi a budou konat ve prospěch nás občanů ČR.
Ve Finsku byla vydána kniha o „dětském GULAGu“ – juvenilních koncentračních táborech
Slavná finská právnička Leena Ikonen prezentuje svou knihu „Úplně tajně“. Kniha vypráví o realitě finského systému dětských koncentračních táborů a juvenilní justice: jak jsou odebírány děti od rodičů bez důvodu, bez soudu a vyšetřování. Sociální služby mohou kdykoli bez rozhodnutí soudu, bez důvodu a vysvětlení oznámit rodičům, že jejich dítě bude žít v soukromém dětském domově a bude navždy izolováno od svých rodičů.
Kniha popisuje, jak dětem mohou zakázat jakýkoli kontakt s rodiči, kteří se začnou proti tomuto gestapu stavět.
Autorka knihy – právnička Leena Ikonen - mnoho let pracovala s oběťmi juvenilní justice po celém Finsku. Teď shromáždila veškeré své zkušenosti v jednu rozsáhlou práci. Jejím výsledkem je kniha: finské „souostroví Gulag“ o dětských koncentračních táborech.
Kniha podává svědectví dětí odebraných juvenilní justicí. Zde je jedno z nich: „Musím sedět po dobu 2-3 hodin na dřevěném stolku, tváří k betonové stěně. Nemohu se setkat se svou rodinou, nesmím jim telefonovat. Mám se tu velmi špatně. Já z toho utrpení umřu. Prosil jsem Boha, aby se nade mnou smiloval. Dál už nemohu, nemám sílu. Toto není život dítěte. To je mučení. Nemohu přijít na to, co jsem udělal zlého, že tu musím sedět. Jsem obrán o všechno: o teplo domova, svobodu, rodinu, štěstí, radost, bezpečí a mnoho jiných věcí. Proč? Chci domů, kde jsem se cítil dobře a byl jsem šťastný.“
Program pre tzv. vládne únosy detí, ktorý sa rozmohol v USA a v UK za účelom Pedofílie
Najnovším škandálom je špeciálny program pre tzv. vládne únosy detí, ktorý sa rozmohol v USA a v UK za účelom prípravy dostatočného počtu detí v štátnej opatere, v pred pubertálnom veku, pre potreby pedofíliou postihnutých členov elitných skupín, politikov a sudcov.
Nové zákony vnesené do rozvodových konaní sa snažia obmedziť vplyv rodiny a rodičov, s cieľom vytvoriť viac priestoru pre vplyv štátu, dokonca v niektorých štátoch USA padajú návrhy o automatickom odobraní detí v prípade rozvedených manželstiev.
Zneužívanie maloletých detí sa deje vo fenomenálnej miere, pričom najviac obetí je registrovaných v metropolách s najväčším pohybom politikov a súdnictva, akými typicky sú Brusel, Londýn, alebo Washington.
UK má bohatú tradíciu v exportovaní maloletých detí, násilne odobratých rodičom pod najrôznejšími zámienkami už od čias, kedy zbavovanie sa detí znamenalo úsporu na sociálnych podporách ekonomicky slabších rodín. Program exportovania do geografických lokalít bývalých kolonií skončil iba v sedemdesiatich rokoch, a bol podporovaný ešte za vlády Margaret Thatcherovej. Výpovede dnešných ”stratených detí” sa nepočúvajú ľahko. Prvé lode naložené deťmi (niekoľko tisícok detí) začali opúšťať Britániu krátko po vojne, už v roku 1947 v rámci tajného vládneho programu.
Deti vo vačšine prípadoch nemali predstavu kde je napríklad Austrália, nakoľko ich ”export” im bol vysvetlený veľmi nejasne a neprotestovali. Často sa nazdávali, že Austrália je ”za rohom,” a na ich adopciu čaká milujúca rodina. V skutočnosti sa však dostali do extrémne nehostinných podmienok austrálskych sirotincov, kde ich čakala ťažká fyzická práca, hlad, nulová hygiena, a zneužívanie. Tu sa tiež stali predmetom poradovníka organizácií, ktoré už v tom čase deťmi zásobovali pedofíliou posadnuté elity.
Pre vysoko postavených predátorov mnohých kultových organizácií v minulosti a o to viac dnes, čistá energia maloletých detí sa stala základnou potravou. Tieto osoby, často obklopené naivnými spolupracovníkmi v každej oblasti verejného života, sú za zneužívanie detí primárne zodpovedné. Neobišlo to samozrejme školy, kostoly, nemocnice, a opatrovateľské ústavy.
Iba nedávno v tejto spojitosti vychádzajú na povrch výsledky vyšetrovania, potvrdzujúce obrovské zásoby detských orgánov pripravených na export do Izraela a USA. Rodičom bolo následne vydané doporučenie nepodpisovať žiadne darcovstvo orgánov – vlastných, alebo ich detí, v prípade že dôjde k zdravotným podmienkam nezlučiteľných so životom.
V mnohých prípadoch takýto podpis znamenal ortieľ smrti pre ani zďaleka nie na smrť choré dieťa, alebo ktoréhokoľvek účastníka dopravnej nehody, ktorým bola cielene odopretá starostlivosť za účelom získania ich orgánov.
Viktórii Isajevovej , ruskej občianke , ktorá žije so svojím manželom , občanom Fínska , v Lappeenrante , deti odobrali už pred rokom . Viktoria Isajevová je normálna , zdravá matka , ktorá nepije ani nefajčí . Dôvodom pre zásah sociálnych služieb bola " obava " , že staršie dieťa " vidí len 4 steny " a že sa matka venuje mladšiemu dieťaťu .
Sociálni pracovníci začali pravidelne navštevovať Viktóriinu rodinu , zakázali jej chodiť s deťmi von ( aby skutočne videli len 4 steny ) , a potom jej deti odobrali bez predloženia akéhokoľvek oficiálneho rozhodnutia súdu alebo iných dokumentov . Deti žijú už rok v cudzej rodine . Rodičia ich môžu vidieť len raz za týždeň , pretože inak sa vraj deti , podľa " ochrancov práv detí " , unaví . Matka spočiatku dúfala , že niečo dosiahne , ale keď videla , že je proti tomuto systému bezmocná , požiadala o pomoc Johana Beckman .
Toto je jasný príklad toho , ako sa nejaká umelá nadstavba spoločnosti cítia byť oprávnená zasahovať do záležitostí rodiny , rozhodovať za matku , čo bude pre jej deti lepšie . Vo Fínsku , Nemecku , Taliansku , Nórsku a ďalších krajinách sa deti stali len tovarom , ktoré poskytuje prosperitu súkromným sociálnym službám " pre ochranu práv detí " a súkromným detským domovom ( gulagom ) , kde sa deti " rehabilitujú " . Tí všetci dostávajú peniaze zo štátneho rozpočtu . Pritom nie je žiadny zoznam určitých kritérií , na základe ktorých sociálni pracovníci môžu odobrať dieťa rodičom bez dokumentov a oficiálneho rozhodnutia .
Chlapec odobraný svojim rodičom sa lieči z psychického šoku
" Ochrancovia práv detí " v Čite odobrali rodičom syna na základe udania susedov , a umiestnili ho v " sociálno - rehabilitačnom centre " Nádej . Napriek protestom 12-ročného chlapca sa rozhodli zastávať jeho záujmy " tak , ako považovali za nevyhnutné " .
Keď do domu rodiny Merkulových prišli policajtky , 12-ročný Nikita robil domáce úlohy a netušil , že návšteva nepozvaných hostí sa pre neho skončí tromi dňami v sociálnom útulku " Nádej " . Po udania susedov , prišli policajtky a sociálna pracovníčka do domu rodiny Merkulových overiť informácie o tom , že v ich dome deti mrznú . Podľa slov chlapcovej matky žiadna zo žien neuviedla svoje meno ani neukázala preukaz .
Hneď vo dverách vyhlásili , že v dome je zima , a to na základe svojich vlastných pocitov : " Máme zmrznuté nohy " . Matka Nikitu povedala , že v dome bolo najmenej 26 stupňov , syn chodil doma v tričku . Ďalej uniformované ženy , ktoré k tomu nemali odborné vzdelanie , povedali , že sú nesprávne pripojené elektrické drôty , kachle nazvaly bubienkom a tiež preskúmali chladničku .
Záverečný výrok bol krutý : podmienky v byte boli uznané za životu nebezpečné , a preto je dieťa potrebné " zachrániť " , teda z rodiny odobrať .
Tri dni strávil Nikita v sociálnom útulku " Nádej " , kde ho ostrihali na krátko ( aby sa zamedzilo zavšiveniu ) , čo zapôsobilo na jeho psychiku . Dva dni Nikita volal rodičom , plakal a prosil , aby ho odtiaľ zobrali . Len vďaka zásahu verejnosti a masmédií sa chlapec vrátil domov .
Teraz je Nikita v nemocnici , kde sa lieči z psychického šoku , ktorý utrpel v následku 3-dňovej nočnej mory násilného umiestnenia do sociálneho útulku .
UŽ sa Zbuď Ľud Lebo veľmi zle skončíš!!!!!!!!!
Fínska rodina sa stala obeťou juvenilného systému
5. 1. 2014 odobrali dva policajti fínskemu obrancovia ľudských práv Jan-Erik Kurhelovi z mesta Oulu jeho dvoch synov - dvojčatá. Otcovi sa podarilo zachytiť na kameru, ako sa všetko odohrávalo . Chlapci sa samozrejme veľmi vzpierali, pretože chcú žiť so svojimi rodičmi.
Vo Fínsku nikto nemôže odolať brutálnemu systému oddelenie detí od rodičov, pretože vzoprieť sa polícii je vo Fínsku závažný trestný čin.
Na videu je vidieť, že Kurhelovi majú dobré životné podmienky, žijú v normálnom dome. Otec stále nemôže pochopiť, prečo mu odobrali deti. Žiadne drogy, žiadne násilie, žiadna choroba. Jednoducho prišli a deti vzali preč. Keď policajti násilne vzali dvojčatá, jeho ďalšie deti boli doma. Našťastie ony doma zostali a môžu žiť so svojimi rodičmi.
Vráťte mi moje dieťa! - I Want My Baby Back (BBC Panorama special 2014) SK titulky
V prípade, ak sa vám titulky nezobrazujú, prejdite kurzorom na video, a po vysunutí líšt kliknite na tlačidlo "titulky" (väčšinou štvrté od okraja vpravo dolu), vyberte zo zoznamu jazyk "slovenčina" a potvrďte kliknutím na tlačidlo "zapnúť".
Buď bude dieťa v štátnej škole alebo vám ho vezmeme!
DARMSTADT - Šokujúci verdikt ohľadom prípadu domácej výučby detí v Nemecku: sudca rozhodol zamietnuť navrátenie právneho poručníctva pre štyri deti kresťanským rodičom, aby im zabránil získať víza na vycestovanie do krajiny, kde je domáca výučba povolená.
Vo svojom decembrovom rozsudku proti rodine Wunderlichovcov nazval sudca Marcus Malkmus domácu výučbu „konkrétnym ohrozením dobrého vývinu dieťaťa,“ porovnávajúc ju ku „kazajke“, ktorá, ako povedal, zaviaže deti k „rokom izolácie“.
„Žiadosť rodičov o obnovenie práva určovať miesto pobytu detí, právo robiť vzdelávacie rozhodnutia za deti, rovnako ako právo podávať úradné žiadosti v mene detí sa zamieta,“ uviedol sudca.
Rodina Wunderlichovcov sa dostala na titulky medzinárodných novín, keď v auguste tím 20 sociálnych pracovníkov, policajtov a špeciálnych agentov obsadil domov rodiny školiacej deti doma a násilím odviedol deti vo veku 7 až 14 rokov.
Rodičia Dirk a Petra boli obvinení z pohŕdania nemeckým zákazom výučby doma. Deti boli vrátené rodičom v septembri pod podmienkou, že ich rodičia pošlú do štátnej školy. Keďže súd udelil právne poručníctvo pre deti sociálnym pracovníkom v roku 2012, rodičia nemali inú možnosť ako poslúchnuť.
Sudca rozhodol, že je nevyhnutné, aby deti Wunderlichovcov ostali na štátnej škole kvôli vlastnému„dobrému vývinu“. Argumetoval, že ak by deti boli vyučované doma v Nemecku alebo v zahraničí, „vyrástli by v paralelnej spoločnosti bez toho, aby sa naučili integrovať alebo viesť dialóg s tými, ktorí zmýšľajú inak, a čeliť im v zmysle praktizovania tolerancie“.
Sudca tak tvrdil napriek tomu, že priznal, že detská „predošlá výučba doma viditeľne neohrozila dobrý vývin dieťaťa [detí]“.
Dirk Wunderlich povedal, že rozhodnutie je porovnateľné s tým, čo sa dialo za nacistického režimu.
„Sudca Malkmus práve vztýčil ďalší Berlínsky múr viditeľne určený na to, aby zabránil všetkým rodičom, ktorí by mohli odísť z krajiny, aby vyučovali deti doma, opustiť Nemecko. Neodlišuje sa to od toho, čo sa dialo v bývalom Východnom Nemecku za komunizmu a predtým v Tretej ríši,“ povedal pre Asociáciu právnej obrany domáceho vyučovania (Home School Legal Defense Association, HSLDA), skupinu z USA, ktorá pomáha rodine. „Potrebujeme pomoc ľudí z celého sveta, aby pomohli našej krajine vidieť toto hrozné porušovanie ľudských práv.“
Predseda HSLDA, Michael Farris, povedal pre LifeSiteNews.com, že rodina Wunderlichovcov „sa pokúša uplatniť to, čo by malo byť neodňateľným ľudským právom, a to opustiť krajinu. Nemecko im to však nechce dovoliť“.
„Nemecko si potvrdzuje svoju pozíciu ako popredný porušovateľ ľudských práv,“ povedal.
Farris poznamenal, že štandardy vyhlásené v medzinárodných právnych dokumentoch, ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv, sa porušujú, a to napríklad práva rodičov usmerňovať vzdelanie detí a právo jednotlivcov opustiť krajinu.
Farris povedal, že ich organizácia plánuje zastupovať rodinu na medzinárodných súdoch.
„Verím, že medzinárodná diplomatická komunita sa bude veľmi zaujímať o tento prípad.“ Dodal, že aj keď nie je znepokojená pre práva na domácu výučbu, je „veľmi znepokojená“ právami jednotlivcov a rodín opustiť krajinu.
„Je veľmi nebezpečné, že Nemecko popiera toto popredné ľudské právo a núti nás veriť, že sme späť vo Východnom Nemecku a nie v modernom Nemecku.“
„Von Trappovci museli tajne odísť z krajiny a sme späť v dobe, kedy ľudia čelili nemeckému útlaku. To jednoducho nie je správne.“
Aj keby sa rodine Wunderlichovcov podarilo opustiť Nemecko, nemajú žiadnu záruku, že inde budú vítaní.
Rodine Romeikovcov sa podarilo úspešne ujsť z Nemecka do USA v roku 2008, aby pokračovali vo výučbe doma. Obamova administratíva však odvolala rozhodnutie sudcu z Tenesssee, ktorý zaručil pre rodinu azyl. Najvyšší súd USA dostal podanie od HSLDA, aby prípad prerokoval.
Pred 12 dňami vláda schválila "Národnú stratégiu na ochranu detí pred násilím". V tomto roku má vláda schváliť nové zákony, ktoré zrejme budú "chrániť deti" aj pred psychickými traumami, ktoré zažívajú pri ich odoberaní.
Koho chcú oklamať! keď sa nedá dieťa odobrať sud nimi úradníkmi tak dajme zákony a moc sociálnym pracovníkom aby šlo deti odoberať vo veľkom...
Ak matka odíde z pôrodnice, majú ju hlásiť úradom.
BRATISLAVA - podľa návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sa tak má stať bez ohľadu na to, či matka odíde s dieťaťom alebo bez neho.
Mimovládky iniciovali k novele hromadnú pripomienku a žiadali predmetné ustanovenie vypustiť. Ako však informovali, na minulotýždňovom rozporovom konaní na ministerstve s pripomienkou neuspeli. Zástupcovia ministerstva zdravotníctva, ako aj sociálnych vecí a rodiny mali navrhnúť úpravu, podľa ktorej by sa oznamovacia povinnosť pôrodnice nevzťahovala na opustenie nemocnice na tzv. reverz, čo však podľa mimovládnych organizácií, ktoré poukazujú na to, že pôrodnica nie je väznica, problém nerieši.
Mimovládky preto apelujú na členov vlády, aby novelu neschválili. Pripomínajú, že aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu potvrdil, že ženy majú právo slobodne sa rozhodovať o okolnostiach pôrodu. "Veríme, že vláda posúdi rozpor, ktorý vznikol v súvislosti so snahou ministerstva obmedziť právo žien slobodne sa rozhodovať o odchode z pôrodnice, so všetkou vážnosťou a s prihliadnutím na medzinárodné a ústavné záväzky v oblasti ľudských práv," uviedla Vanda Durbáková z Poradne pre občianske a ľudské práva.
Návrhy právnej úpravy vznikli podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Martiny Lidinskej v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny najmä v záujme ochrany detí. V súčasnosti sa vyhodnocuje pripomienkové konanie.
Ako v súvislosti s návrhom uviedlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, spomínaná povinnosť nie je novinkou. Podľa legislatívy nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevzniká oprávnenej osobe, ak po pôrode opustila zdravotnícke zariadenie bez súhlasu lekára. Oznamovacia povinnosť má byť doplnená z dôvodu zjednotenia právnych úprav v dvoch oblastiach.
Právna norma by mala v prípade súhlasného stanoviska vlády, parlamentu a prezidenta platiť od apríla 2014.
Známá ruská herečka Katerina Vasiljevá kritizovala juvenilní justici.
„Juvenilní justice je něco strašného! Vždycky říkám: Nenamlouvejme si, že nás nechají na pokoji. Probíhá třetí světová válka. Avšak tato válka je duchovní. A nepřítel je silný a strašný. Juvenilní justice je zbraň hromadného ničení,“ řekla herečka v rozhovoru zveřejněném na internetových stránkách pravoslavné společnosti „Radonež“. Podle ní je juvenilní justice zbraní ke zničení čtvrtého přikázání: „Cti otce svého i matku svou“.
K. Vasiljevá vyprávěla, že když byla na léčebném pobytu ve Švýcarsku, navštívila ji jedna ruská emigrantka se svým mladším synem. „Chlapci bylo sedm let, a choval se… příliš uvolněně. Když jsem se zeptala, proč mu dovoluje se tak chovat, žena řekla, že tak je to tu zvykem. Zeptala jsem se na jejího staršího syna, kterému bylo v té době 16 let. Řekla, že chlapec žil v Rusku, a že on je přece jen jiný. Za nějaký čas jsem se dozvěděla, že ten samý chlapec zavolal policii, aby zatkla matku proto, že řekla jeho přítelkyni, která byla u nich na návštěvě, aby šla domů, protože už je příliš pozdě. To je zřejmé ovoce juvenilní antivýchovy a pokud se naši rodiče nechtějí ocitnout v podobné situaci, musí vyjádřit své rozhodné NE juvenilnímu systému.“
Dvakrát vyhodená za dvere Európskeho parlamentu, vracia sa oknom! Správa Estrela v novom šate – Lunacek
Názov sa zmenil, obsah ostal. Európsky parlament bude hlasovať o správe Lunacek
Po tom, čo Európsky parlament dvakrát zmietol správu Estrela zo stola, európski ľavičiari sa vracajú s novým textom, známym ako “správa Lunacek”. Správa Estrela definovala potrat ako ľudské právo a predpokladala “prevýchovu” učiteľov pomocou povinných kurzov o rodovej identite a diskriminácii LGBTI osôb. Tentokrát rakúska europoslankyňa zo Strany Zelených – Ulrike Lunacek postúpila Výboru pre občianske práva, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) správu k “plánu EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity”. Hlasovať o nej budú 4. februára.
urópania začali šíriť ďalšiu petíciu
Proti správe Lunacek sa opäť zdvihla vlna nevôle a začala sa šíriť medzinárodnápetícia, ktorú podpísalo už vyše 100 000 Európanov.
Správa Lunacek totiž nanucuje “Jogjakartské princípy” ako právne nariadenie Európskej únie. V Jogjakartských princípoch aktivisti LGBTI trvajú na tom, že “špeciálne práva LGBTI osôb spadajú pod základné ľudské práva” a že všetkých 120 špeciálnych práv pre gay komunitu musí byť ukotvených v takej miere, “aby spĺňali požiadavky uznaných ľudských práv na medzinárodnej úrovni.”
Správa Lunacek žiada, aby Európska komisia v prvom rade “predložila návrhy na vzájomné uznávanie pôsobnosti všetkých dokladov o osobnom stave v rámci celej EÚ vrátane registrovaného partnerstva, manželstva a právneho uznania rodu”. Správa túto potrebu argumentuje právom na voľný pohyb a rafinovane tak núti štáty uznať manželstvá/partnerstvá párov rovnakého pohlavia aj tam, kde takéto zväzky nie sú legálne. Komisiu a členské štáty Lunacek tiež žiada, aby uznali prípadné obmeny identity v osobných dokladoch tak, aby boli aplikovateľné aj pre transrodové osoby.
Dvojaký meter a sankcie pre homofóbov
Ako pokračuje správa ďalej, “členské štáty by nemali prijímať zákony, ktoré obmedzujú slobodu prejavu vo vzťahu k sexuálnej orientácii a rodovej identite”, a ak už takéto platné zákony majú, “mali by ich znovu posúdiť”. Bojovať proti rasistickým či xenofóbnym vyjadreniam majú štáty pomocou trestného práva. Týmto krokom sa v EÚ budú paradoxne uplatňovať dva rôzne prístupy. Na jednej strane sa zaručí neobmedzená sloboda prejavu pre gay komunitu, na druhej strane zasa obmedzí sloboda prejavu prípadných kritikov. Alarmujúce tiež je, že v dokumente nie je žiadne ustanovenie, ktoré by chránilo práva ľudí na sebaurčenie, právo rodičov vychovávať svoje deti a chrániť deti pred prípadnou homosexuálnou propagandou alebo právo na výhradu vo svedomí.
LGBTI-prevýchova policajtov aj vedcov
Správa Lunacek okrem kurzov do škôl o rodovej identite tiež navrhuje “výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania policajných síl, prokurátorov, sudcov a služieb na podporu obetí”. Správa tiež trvá na depatologizácii porúch rodovej identity, ktoré sú zahrnuté v zozname chorôb WHO a teda o ich vyňatí, čo predstavuje obrovský zásah politickou inštitúciou do slobody vedy a vedeckého výskumu.
Ak správa Lunacek v Európskom parlamente prejde, bude predstavovať oficiálny postoj Európskej únie, čím sa začne vyvíjať tlak na členské štáty, aby sa prispôsobili.
19.3.2013 Fínska Juvenílna Justícia odbrala rodičom násilím jedného chlapca.
Rodičia pozor: Detský ombudsman bude komisár
Návrh zákona na zriadenie inštitútu detského ombudsmana pripravuje rezort práce a rodiny v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a rezortom zahraničných vecí. Predpokladá sa, že by to mal byť komisár a fungovať by mohol od budúceho roka.
„Jeho úlohou by malo byť v zásade nezávislé posudzovanie dodržiavania práv detí, monitorovanie plnenia záväzkov Slovenska, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov,“ uviedol tlačový odbor rezortu práce. Spolu s komisárom pre práva detí by mal vzniknúť aj inštitút komisára pre práva ľudí so zdravotným postihnutím. Na potrebu vytvorenia nezávislých inštitúcií na ochranu detí i ľudí s postihnutím už dlhšie upozorňujú Slovensko medzinárodné organizácie.
O tom, kto by mohol byť prvým slovenským komisárom pre práva detí a aký veľký by bol jeho tím, rezort zatiaľ nechce špekulovať. Štátny tajomník rezortu Peter Burian však zdôraznil, že do výberu budúceho detského ombudsmana bude hovoriť Výbor pre deti a mládež, mimovládne organizácie a inštitúcie, ktoré sa zaoberajú ochranou práv detí.
Podľa mimovládiek je najdôležitejšie to, aby inštitút nefungoval len formálne, ale aby sa skutočne zaoberal systematickým riešením jednotlivých problémov detí aj dlhodobým sledovaním toho, čo ich trápi a aby upozorňoval na možné riziká porušovania práv detí. Mal by sledovať prijímanie a uplatňovanie zákonov, ktoré sa týkajú aj mládeže, ako sú zákony o rodine, legislatíva v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálnoprávnej ochrany, školstva, súdnictva. Mal by sa zaoberať aj postupmi úradov a inštitúcií, s ktorými deti prichádzajú do styku, alebo ovplyvňujú to, ako sa im žije. Ak by sa ochranou detí niekto systematicky zaoberal dávnejšie, možno by sa predišlo aj tragickým prípadom, akým bola smrť utýranej Lucky.
Detský ombudsman by mal zabezpečovať aj to, že riešenie niektorých prípadov sa nebude zbytočne predlžovať. Aj úrady budú pod väčším tlakom rozhodovať skutočne v najlepšom záujme dieťaťa. „Ide o to, aby ombudsman obhájil dieťa v prípadoch, ktoré sa vlečú, alebo sa pri nich prijali kompetentné rozhodnutia,“ povedala Marianna Kováčová, riaditeľka krízového centra Slniečko.
Komisár pre deti by podľa rezortu práce mal byť samostatnou inštitúciou. Jedným z navrhovaných variantov, kde zriadiť jeho pracovisko, bolo totiž posilnenie pôsobnosti a personálneho zabezpečenia úradu ombudsmanky, ktorý by zastrešil aj detského ombudsmana. Podobne sa o detského ombudsmana pred dvoma rokmi uchádzalo aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
„Je niekoľko možností, ako riešiť verejnú ochranu práv detí,“ pripustil tlačový odbor rezortu. Aj Výbor pre deti a mládež však podľa tlačového vyhlásenia prišiel k záveru, že „optimálnym riešením“ je vytvorenie samostatnej inštitúcie. Ako bude komisár pre deti spolupracovať s ombudsmankou či so strediskom pre ľudské práva, ktoré sa čiastočne zaoberajú aj právami detí, nie je jasné. Spolupráca medzi nimi však nebude povinnosť. „Zásadnou požiadavkou, ktorú musí takáto inštitúcia plniť, je nezávislosť, zákonný záväzok spolupracovať môže byť v tejto súvislosti veľmi rizikový,“ uviedol tlačový odbor rezortu.
Ombudsmanka Jana Dubovcová drží budúcemu detskému ombudsmanovi palce a ako ústavný orgán, ktorý robí dohľad nad činnosťou všetkých inštitúcií, ho bude „dopĺňať“. „Najviac mi záleží na tom, aby sa ochrana práv dala realizovať,“ povedala Dubovcová pred časom v relácii RTVS.
Pri úrade ombudsmanky zatiaľ funguje stránka www.detskyombudsman.sk. Vlani na nej zaznamenali 827 podnetov detí. „Najčastejšie sú to problémy, ktoré sa týkajú školy, najmä vzťahov medzi učiteľmi a deťmi, alebo aj medzi deťmi navzájom. Často riešime šikanovanie, ale medzi podnetmi sú aj problémy v rodine, vzťahy s rodičmi, výživné, rozvody,“ uviedla právnička Kancelárie verejnej ochrankyne práv Janka Milan Laššáková.
Cez stránku a podnet jedného z chlapcov z reedukačného centra, ktorý sa sťažoval na používanie telesných trestov a psychický nátlak, Dubovcová upozornila aj na situáciu chovancov v polepšovaniach. Problém nedávno pripustil aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár, viaceré domovy preveruje prokuratúra.
Půl-hodinový dokument Ruské TV z 16.11.2014 o tom, jak jsou v Norsku a dalších skandinávských zemích státní sociální službou odebírány děti rodičům na základě úplně vymyšlených, či banálních argumentů. Postižené rodiny jsou jak z Ruska, tak i z dalších zemí včetně České republiky.
Smrť odobratého nórskeho dieťaťa nabáda k opatrnosti pri zavádzaní juvenilnej justície na Slovensku
Nórsky prípad usmrtenia v pestúnskej starostlivosti
Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý sa v Českej republike aktívne venuje prípadu dvoch odobratých detí Češky Evy Michalákovej zo strany nórskych úradov, odhalil škandalózne prípady detí, ktoré sa ocitli v starostlivosti nórskeho úradu na ochranu detí Barnevernet.
Europoslanec uviedol, že v prípade odobratia detí, nedochádza "len“ k prerušeniu rodinných vzťahov, ale niekedy je v hre aj život samotného dieťaťa.
Zdechovský sa odvoláva na stručne publikovaný článok v nórskych médiách. V jedno ráno zaklopali na dvere matke, ktorej bolo odobraté dieťa, polícia a kňaz. Oznámili jej, že jej trojročný syn bol v pestúnskej rodine zavraždený. Chlapček zomrel na viacpočetné bodnutia a údery do hlavy, ktoré mu spôsobil jeho "nevlastný“ 13-ročný brat, ktorý sa spolu s ním nachádzal v pestúnskej rodine. Chlapec sa k činu priznal počas výsluchu, upresňuje europoslanec.
Čo bolo príčinou odobratia dieťaťa biologickej matke už nórske média nešpecifikovali.
Europoslanec vo svojom blogu tiež poukazuje na štatistiku usmrtených detí, ktoré boli v starostlivosti Barnevernetu. V rokoch 1990 až 2001 došlo k celkovo 702 úmrtiam. Zdechovský zdôrazňuje, že detské úmrtia mali stúpajúcu tendenciu.
Načasovanie pripomienkového konania
Na Slovensku sa aktuálne pod rúškom ochrany detí pripravuje novela Zákona o rodine, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Kým Aliancia za rodinu mobilizuje ľudí, aby sa zúčastnili referenda, vládni úradníci sa podľa Jany Ray-Tutkovej, riaditeľky Centra pre bioetickú reformu, rozhodli šikovne načasovať predloženie návrhu novely do medzirezortného pripomienkového konania práve na toto obdobie Vianoc a januára 2015.
Z tohto dôvodu Centrum pre bioetickú reformu spustilo petíciu, v ktorej predkladá závažné pripomienky voči pripravovanej novele, ktorá umožní rozšírenie juvenilnej justície aj na Slovensku.
Zásadné pripomienky
V petícii sa okrem iného poukazuje, že aktuálny návrh novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele by sociálnym pracovníkom umožnil násilný vstup za asistencie polície do obydlia na preverovanie stavu dieťaťa či kompetencie zamestnanca sociálneho úradu.
Petícia ohľadom vstupu sociálnych pracovníkov do obydlia žiada zachovanie súčasného stavu. Predkladatelia argumentujú, že policajti sú spôsobilí posúdiť ohrozenie života, „Ak to vedia posúdiť na inom členovi rodiny, zdržiavajúcom sa v obydlí, ktorým nie je dieťa, tak by to mali byť schopní posúdiť aj v prípade dieťaťa. Ak ohrozenie života nie je zrejmé, tak nie je na mieste, aby sociálni pracovníci skrz svoj špecializovaný tréning dedukovali skryté formy násilia, keďže tie môžu byť vydedukované aj tam, kde v skutočnosti nie sú,“ zdôvodňujú prekladatelia svoje stanovisko.
„Preverovanie s násilným vstupom do obydlia by malo ostať striktne len pre dôvody ohrozenia života. Sociálni pracovníci nemajú vzdelanie psychológa a nie je v ich kompetencii rozlíšiť, či nejde o dieťa autistické, dyslaktické, s oneskorenými vývinom, úzkostné, atď, keďže diferenciálna diagnostika mnohých porúch spôsobujúcich napríklad extrémnu utiahnutosť, či agresiu dieťaťa, sebapoškodzovanie, tiky, fabulácie atď. je v kompetencii iba špecializovaných psychológov – diagnostikov a psychiatrov a trvá často niekoľko mesiacov. Narušenie režimu, či dokonca oddelenie takéhoto dieťaťa od rodičov spôsobuje nezvratné škody na vývine a zdravotnom stave dieťaťa.“
Petícia tiež poukazuje aj na ďalšie práva rodičov, ktorým je napríklad právo dozvedieť sa meno osoby, ktorá ich ohľadom zanedbávania starostlivosti udala.
Predkladatelia tiež žiadajú, aby v prípade obvinenia rodiča, sa pri výsluchu dieťaťa nachádzala blízka osoba. „Má byť zaručená prítomnosť tých odborníkov, ktorí sa o dieťa starali dlhodobo pred obvinením – psychológ, logopéd, špecializovaný pedagóg, učiteľ, vedúci krúžkov, kňaz, pediater – títo majú prednostné právo dieťa vypočúvať, resp. byť na vypočutí prítomní," uvádza sa tiež v petícii.
Petícia tiež žiada úpravu zákona, aby v prípade odobratia dieťaťa, si ho mohol prednostne osvojiť či vziať do pestúnskej starostlivosti ten manželský pár, ktorý dieťa pozná. Ako príklad sa uvádzajú krstní rodičia, čím by sa sledovalo aj „rešpektovanie náboženského presvedčenia a zmýšľania tak rodičov ako i dieťaťa. To platí pre tie situácie, keď sa nevyžaduje súhlas rodičov s osvojením, keď rodič dlhodobo nejavil záujem o dieťa.“
Petícia týkajúca sa novely zákona o rodine obsahuje aj ďalšie pripomienky. Viac sa dozviete na www.cbreurope.sk, kde zároveň môžete petíciu podpísať.
· 21.08.2014 Porušovanie práv detí slovenskými úradmi. Hostia: JUDr. Marica Pirošíková, doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD, JUDr. Zuzana Zlámalová, PhDr. Štefan Matula PhD a Anna Prčová
Svet za oponou II - Lucie Boddington
Odebírání dětí v Norsku přibývá, úřady mne chtěly zastrašit, říká europoslanec
Rozhovor19. ledna 2015 6:30 | Lidovky.cz
Link
Link
PRAHA - O neoprávněném odebírání dětí norskými úřady jede v pondělí jednat český europoslanec Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL). Po mediálně známém případu Češky Evy Michalákové, které před čtyřmi lety sociální úřad odebral oba syny na základě nepotvrzeného udání ze sexuálního zneužívání, se totiž objevily další podezřelé případy. Ty podle českého europoslance ukazují na to, že norský systém nefunguje.
„Dokonce mi někteří politici naznačovali, že když budu vše medializovat, bude to mít negativní dopad,“ popsal před cestou v rozhovoru pro Lidovky.cz.
Lidovky.cz: O kolika českých rodinách, kterým norské úřady zřejmě neoprávněně odebraly děti, aktuálně víte?
Zatím víme o pěti případech, ale určitě jich bude víc. Čím víc se o to zajímám, tak počet případů neustále stoupá. Lidé se o tom ale bojí mluvit, norské orgány je zastrašují. Některé sociální úřady je varují: pokud věc medializujete, své děti už neuvidíte. To je i případ paní Michalákové. Jsme v kontaktu s dvěma matkami, které nechtějí své příběhy veřejnosti sdělit. Respektujeme to. Jedna z nich se dokonce stydí, protože když se do Norska vdávala, všichni jí to rozmlouvali. A nyní to chápe jako ostudu. Další matku se nám třeba nedaří kontaktovat vůbec, e-mailem, telefonem, skrze úřady, prostě nijak.
Kauzu neoprávněného odebírání dětí norskými úřady odstartoval případ Evy Michalákové. Norská sociální služba odebrala českému páru syny Denise a Davida v květnu 2011. Učinila tak na základě udání z mateřské školy pro podezření z domácího násilí a sexuálního zneužívání.
Norská policie prověřovala oba rodiče, vyšetřování ale nic neprokázalo.
V únoru roku 2012 úřad zbavil rodiče práva na oba syny.
Případem se začala zabývat i Poslanecká sněmovna, ministerstvo zahraničí zaslalo norským úřadům diplomatickou nótu.
Lidovky.cz: Mají tyto kauzy nějaký společný jmenovatel? Téměř všechny se táhnou už několik let.
Ano, to je pravda. Když jsem začal připravovat rezoluci, kolegové z Evropského parlamentu chtěli vědět, zdali se to týká jen České republiky. Jenže norské úřady odebraly děti i rodičům z Polska, Slovenska, Litvy, Lotyšska, Estonska, Běloruska či Ukrajiny. Máme i dvacet případů ze Švédska nebo Finska. Jen Poláci mluví o stovce takových případů.
Lidovky.cz: Většinou tedy země ze střední a východní Evropy. Jsou tyto rodiny žijící v Norsku apriori pod přísnějším drobnohledem úřadů?
Zaměřují se více na smíšená manželství nebo cizince. Hodně ale také na Nory, kteří pochází z nižší střední vrstvy, pracují v dělnických profesích a vůbec se živí manuální prací. Norský systém je v tomto někdy opravdu zrůdný. Zhruba před sedmi lety se začal vymykat kontrole. Z jedné statistiky nyní například vyšlo, že za deset let zemřelo v tamních pěstounských rodinách téměř tisíc dětí. Slovo pěstouna má vyšší hodnotu než slovo rodiče a přiznám se, že jsem původně paní Michalákové ne že nevěřil, ale nedokázal jsem si to představit.
Lidovky.cz: V čem konkrétně tamní systém selhává?
Je potřeba si uvědomit, že dítě patří biologickým rodičům. Z pěstounství se tam stal kšeft. Řada pěstounů si bere děti a nestará se o ně. Navíc vznikají ústavy, které nepodléhají kontrole a nejsou prověřené. A stát je přesto dotuje. To vše vyplývá z dokumentů, které k norskému systému máme. Norové vědí, že jejich systém je zvláštní. Myslím, že (Anders) Breivik jim trochu otevřel oči.
Lidovky.cz: Pokud se na základě šetření Barnevernetu (norský Úřad na ochranu dětí) žádná podezření a udání nepotvrdila, čím norská strana argumentuje, že děti nevrátila do původních rodin?
Dítě například svěří jednomu z rodičů a druhému s ním zcela zakáží kontakt. Soudy si informace neprověřují, stačí, když Barnevernet vytáhne starou informaci z minulosti. Třeba že matka dříve trpěla bulimií, což je i jeden z nám známých případů. V norských zemích se třeba dočtete o takzvaném emociálním zneužívání. To je třeba situace, kdy rodič požaduje po dítěti, aby si v zimě vzalo čepici. Dělá na něj nepřiměřený nátlak. Nebo když matka na dítě zvýší hlas. Jsem také v kontaktu s matkou z Litvy, které odebrali dítě, protože ho v metru plácla přes zadek. Na základě kamerových záznamů ji vypátrali. V Norsku jsou fyzické tresty zakázány.
Lidovky.cz: A když je těch případů více?
Ptal jsem se diplomatů a vždy mi řekli, že může jít o ojedinělý exces. Toto mi o případu paní Michalákové tvrdil i norský velvyslanec v Bruselu. Pak ale právě zjistíte, že těch rodin je více. Když totiž nevyjde nějaké aktuální udání či podezření, úřady vytahují další věci. Například pečovatelka řekne, že se jí dítě svěřilo, že na něj tatínek zvýšil hlas. A to už jsou pseudoargumenty, které ospravedlňují odebrání dítěte. A když se to táhne delší dobu, skončí to adopcí.
Zatím víme o pěti případech, ale určitě jich bude víc. Čím víc se o to zajímám,...
Lidovky.cz: Norská služba Barnevernet schůzku několikrát odložila. Jak si to vysvětlujete?
Po celou dobu, co to řeším, si říkám, že nechci být paranoik. Zrušili to, je to tak. Ale nechci to řešit. Jedu do Norska a chci tři věci. Zaprvé aby děti sloučili dohromady. Zadruhé, než proběhne soud, což je jediný demokratický způsob, jak se děti mohou vrátit zpátky k rodičům, aby mohly mluvit s matkou. A zatřetí, aby byly děti vydány zpět. Po poslancích tamního parlamentu budu požadovat, aby pro sporné případy vznikla vyšetřovací komise. Když nevznikne v Norsku, tak v Evropském parlamentu ano.
Lidovky.cz: S kým konkrétně budete jednat?
Každopádně se setkáme s českým velvyslancem a chceme hovořit o systematické změně. Není to totiž formální schůzka. Jednat budeme i s aktivisty, novináři, politiky parlamentu a předáme dopis přímo ministryni, která má tuto oblast na starosti. S paní Michalákovou se také zúčastníme jednání s Barnevernetem. A pokud se to nikam neposune, musíme tlačit i na ministra (Lubomíra) Zaorálka, aby vydal informaci, že Česká republika nedoporučuje svým občanům trvale žít v Norsku.
Lidovky.cz: Když jste si tyto schůzky domlouval, jak na celou věc reagovala norská strana?
Norsko není zvyklé, že o děti přijede žádat evropský poslanec. Nejsou zvyklí, že se o to zajímají média. Řada lidí si myslela, že po měsíci vše utichne. Jenže v současné době už je těch případů přes 400, navíc jako přes kopírák. Norské úřady mi naznačily, že když budu celou věc medializovat, určitě se to odrazí v jednání, ve výsledku. Řekli mi to i někteří norští politici.
Lidovky.cz: Snažili se vám to vymluvit?
Nalejme si čistého vína. Pokud by se o to nezajímali také novináři, ani norská strana by nebyla ochotná s námi jednat. Dříve byli lidé opatrní jestli vůbec a jak o věci hovořit. Nyní už ale mluví o norské ostudě.
Hana Mazancová
Barnevernet aneb Kam až může stát zasahovat do soukromí rodin?
Už jsou to tři roky od chvíle, kdy v Norsku žijící Češce Evě Michalákové odebral tamní úřad na ochranu dětí Barnevernet dva syny.
Pirátsky útok juvenálnej justície ...
Aj preto prosíme - zúčastnite sa referenda dňa 7. 2. 2015 a hlasujte trikrát ÁNO
Další otřesný případ z Norska ukazuje pochybné praktiky sociálky
Tento nadpis se může zdát někomu absurdní, ale je to tak, dítě bylo norské matce jménem Marianne odebráno na základě 20 let starého lékařského zápisu. Jako malá měla trpět poruchou příjmu potravy...
Zpráva pochází z konce roku 2012 a více o ní můžete nalézt zde. Informuje o dnes už čtyři roky starém případu.
Ale zpátky k věci. Dcera byla odebrána kvůli zdravotním problémům v minulosti, a to navzdory tomu, že matčin lékař tvrdí, že je schopná se v současné době postarat o dítě. Žena se octla v hledáčku Barnevernu už v době narození dcery, ale starat se o ni mohla více než jeden rok. Po odebrání bojovala intenzivně u několika soudu o opětovné získání dítěte. Zatím sice marně, ale stále se nevzdává.
V hlavní roli pochybný posudek
Co ale zarazí ještě více: Barnevernet odebral matce děti na základě zprávy psychologa, který ji nikdy nepotkal. Nejedná se ale o zdaleka jediný takový případ, kdy rozhodující roli hraje posudek bez jakéhokoli solidního podložení. O pochybných posudcích psychologů jsem už psal jinde v článku věnovaném odebírání dětí ve Velké Británii.
Pokud se nic nezměnilo, tak matka může svoji dceru vídat čtyřikrát za rok, pokaždé na tři hodiny. Nemusím snad připomínat, že případ kromě jiného vyvolává také řadu zásadních otázek týkajících se práv pacientu. Velmi ostře kritizoval počínání Barnevernetu norský psychiatr Leif Ror Falkum: „Barnevernet dělá chybu a jsme na špatné cestě, když člověk ztratí možnost mít děti, protože měl dříve v životě těžkosti.“
Tento psychiatr se Marianne věnuje už několik let a svědčil také u soudu v její prospěch. Na jeho názor, který byl daleko lépe podložený, než pochybný psychologický posudek, nebyl brán žádný zřetel. I zde můžeme dobře vidět, jak zaujaté mohou být norské soudy, když jde o věc odebrání dítěte. Nikoho, kdo zná alespoň trochu případ Evy Michalákové, však nemůže takové jednání vůbec překvapit.
Podivná logika Barnevernetu
A jak se k celé záležitosti vyjádřil Barnevernet? Samozřejmě nechtěl vůbec poskytovat žádný rozhovor. Hradbu mlčení alespoň částečně prolomila ředitelka Heidi Bjøntegaard, která v e-mailu pro norskou televizi TV2 tvrdí následující: “Tento konkrétní případ se řeší v souladu se zákonem o péči o dítě u krajského a okresního soudu. Matčina stížnost k odvolacímu soudu byla zamítnuta. Navíc se případ řeší dle zákona o dětech a rodičích u okresního soudu.
Pokud jde využití odborných pracovníků (psychologů) Barnevernetu, děje se tak následujícím způsobem: Barnevernet požádá o pomoc odborného psychologa, aby přezkoumal rodičovskou péči. Je tam vždy žádoucí, aby odborník mluvil přímo s rodiči a dětmi, a také byl přítomen a pozoroval souhru rodičů s dítětem. Zde je vsak nutný souhlas rodičů. Pokud rodiče nesouhlasí, musí se to řešit prostřednictvím přezkoumání dostupných písemných materiálů z instancí, které znají rodiče a dítě. Tohle je nežádoucí ze strany Barnevernetu, ale bylo to nutné v tomto konkrétním případě vzhledem k chybějícímu souhlasu matky o přímém kontaktu s vyšetřujícím psychologem.”
Opravdu velmi podivné vyjádření. Proč se tolik zohledňovaly staré lékařské záznamy, a vyžadoval psychologický posudek, když byl s matčiným stavem velmi dobře obeznámený psychiatr? Podle už zmíněného psychiatra matka netrpěla žádným závažným psychickým onemocněním, neužívala drogy a nechovala se násilně.
Podle Falkuma jde „o docela obyčejnou norskou ženu, která by dle jeho mínění určitě byla schopná se o své dítě starat.“ Jinými slovy, ačkoli matka mohla trpět psychickými problémy, rozhodně nebyly tak závažné, aby jí bránily ve výchově dítěte, a v záležitosti musela zasahovat sociálka.
I sám Falkum říká, že psychické problémy trápí v tom či onom časovém období až třetinu obyvatel. A dodává, že pokud má někdo obtížné období a ztratí kvůli tomu možnost mít dítě, tak jsme na špatné cestě.
Je-li pravda, že až třetina lidí může mít psychické problémy, tak bych nechtěl zažít situaci, kdyby Barnevernet postupoval podle této zvrácené logiky ve všech případech. Představte si, že by třetina rodičů měla přijít o děti jen kvůli tomu, že rodiče měli v minulosti psychické či zdravotní problémy. Lepší je výchova s často chybujícími a nedokonalými rodiči, než s profesionálními pěstouny. Více než drobná pochybení ze strany rodičů dětem škodí odloučení od rodiny. Ostatně i o kvalitě pěstounské výchovy lze v norském případě celkem úspěšně pochybovat, ale to už je na jiný článek.
Až tak daleko může dojít přehnaná starostlivost o blaho dítěte. V konečném důsledku trpí rodiče i děti bez rozdílu. Odloučení dětí od rodičů mívá pro děti zcela pochopitelně velmi negativní dopady na jejich psychické zdraví. V této souvislosti mě napadá výrok Karla Raimunda Poppera, který řekl, že ti, kdo nám slibovali ráj na zemi, nikdy nevytvořili nic jiného než peklo. Pro pracovníky Barnevernetu platí zmíněný výrok původem rakouského filosofa na sto procent.
Každých 20 minút je vo Veľkej Británií odobraté dieťa od svojich rodičov
Smutná štatistika, ale skutočnosť, ktorou sa chvália stránky úradov ponúkajúce deti na adopciu. Pôvodný projekt podľa ktorého sa odoberali deti vznikol začiatkom druhej svetovej vojny v roku 1939. Dnes sa dobrý úmysel obrátil na obchod s deťmi.
Vo Veľkej Británií je pod dozorom britských sociálnych pracovníkov spolu 227 slovenských rodín a 86 slovenských detí už odobrali svojím rodičom. Britské úrady zabavili 145 českých detí.
Sociálny pracovníci pracujú organizovane a podlo. Vyberajú si väčšinou deti európskeho výzoru, z rodín cudzincov, ktorí nemajú vo Veľkej Británií zázemie a nemôžu sa brániť. Najčastejšie odoberajú deti osamelým matkám, ktoré vychovávajú deti samé a nezvládajú chodenie po súdoch, platenie právnikov, nájmu atď. Sociálny pracovníci mnohokrát rodičov odobratých detí zastrašujú. Je zaujímavé, že keď si chcete dieťa k sebe vziať, môžete byť hocakého veku, rasy, sexuálnej orientácie. Pričom mnohokrát môžu odobrať deti rodičom, ktorí sú “príliš starí” alebo “príliš mladí” “rozvedení a mali by to ťažké s výchovou”. Počas minulého roku dali sociálne úrady na adopciu 5 210 detí, ktoré predtým odobrali rodičom. Jedná sa o 14 percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku 2013. Okolo 68 tisíc detí je len v samotnom Anglicku vo verejnej starostlivosti. Vek detí vo verejnej starostlivosti v Anglicku je 6% – mladšie ako rok, 17% – 1-4 roky, 20% – 5-9 rokov, 37% – 10-15 rokov, 21% – 16 rokov a viac.
Podľa štatistiky je až 80 percent odobratých detí bielych.
Kto môže byť foster podľa Merton Fostering and Adoption Network?
Majiteľ domu, nájomca alebo poberateľ príspevku
Slobodný, ženatý alebo žijúci v spoločnej domácnosti
Zamestnaný alebo nezamestnaný
Gay alebo heterosexuál.
Na etnickom pôvode nezáleží
Výhodný biznis
Náhradný rodičia získavajú za “staranie sa” o cudzie deti slušné peniaze okolo 500 – 700 libier týždenne, závisí od obvodu a šikovnosti pestúna dohodnúť sa na dobrej cene. Táto suma je len za jedno dieťa. Ak je dieťa postihnuté, suma je vyššia a môže byť až tisíc libier. Niektoré oficiálne adopčné úrady dávajú raz za čas akcie, staň sa naším foster care priveď kamaráta, ktorý chce byť tiež foster care a získaš 400 libier. Iné dávajú túto prémiu hneď záujemcovi o foster care a volajú to príspevkom na pokrytie počiatočných nákladov.
We will pay you up to a maximum of £502.13 per week per child to cover the day-to-day expenses of caring for a child. We will also pay you a ‘start up’ grant of up to £500 on approval of becoming a foster carer to cover the cost of preparing your home for a foster child. However, fostering isn’t all about the money – you can get so much out of the experience by being part of a child’s journey towards a happier future.
Prečo to robia?
V minulosti na začiatku druhej svetovej vojny bolo cieľom ochrániť deti pred bombardovaním. Teraz ide o krútenie sociálneho systému a tvorbu nových Britov.
Takto odobraté deti krútia britský sociálny systém a vďaka nim je treba platiť opatrovnícke domovy, miesta kontaktu, sociálnych pracovníkov rôzneho druhu, psychológov, atď.
Imigranti, ktorí vychovávajú svoje deti za hranicami ich vychovávajú väčšinou podľa svojich tradícií. Pri odobratí detí v rannom veku strácajú svoju identitu zabúdajú materinskú reč a stávajú sa z nich skutočný Briti, ktorí môžu zaplniť miesto, ktoré vzniká zničujúcou sa pôrodnosťou bielych Britov.
Manželia Helena a Arkadiusz Rybkowci sa spolu so svojou dcérou Nikolkou presťahovali do Nórska. Najskôr všetko vyzeralo dobre. Manželia si našli prácu a Nikolka začala chodiť do škôlky.
Dráma s happyendom
Jedného dňa v roku 2010 si však nórsky úrad pre ochranu detí prišiel pre deväťročnú Nikolku do škôlky a odobral ju rodičom. Spúšťačom odobrania bolo udanie učiteliek, že Nikolka v škôlke plakala. Keď sa jej opýtali, prečo plače, odpovedala, že jej zomiera stará mama. Rodičia jej totiž predtým povedali, že stará mama je veľmi chorá a možno ju už neuvidí.
Nórsky úrad túto skutočnosť vyhodnotil ako psychické týranie zo strany rodičov. Krátky čas po odobratí Nikolky začal úrad pripravovať jej pridelenie do pestúnskej starostlivosti. Rodičia si na základe príkladov iných odobratých detí uvedomili, že po pridelení Nikolky do pestúnskej starostlivosti majú prakticky nulovú šancu, že by mohli svoju dcéru dostať naspäť. Rozhodli sa preto pre veľmi neštandardný krok – únos vlastného dieťaťa.
Manželia Rybkowci oslovili známeho poľského súkromného detektíva Krzysztofa Rutkowského. Ten sa rozhodol s touto veľmi rizikovou akciou rodičom pomôcť. Ako prvú vec musel Rutkowský vyriešiť komunikáciu Nikolky s rodičmi. Pri najbližšom stretnutí rodičov s Nikolkou, ktoré úrady povolili, dostala Nikolka mobilný telefón, ktorý schovala.
Prostredníctvom mobilu rodičia Nikolke povedali, že existuje možnosť, ako by znovu mohla žiť s nimi, ale musí sa preto sama rozhodnúť a musí pri tom spolupracovať. Nikolka súhlasila.
Rutkowského ľudia mali zmapované, kde Nikolka žije u svojich pestúnov a vedeli, že okno jej izby je 6 metrov nad zemou. V jednu noc vyhodili do Nikolkinho okna lano, ktoré malo vytvorenú provizórnu sedačku. Nikolka podľa inštrukcií priviazala lano o posteľ, vliezla do “sedačky” a spustila sa dole, kde ju chytil do náručia Rutkowského človek.
Prvá fáza operácie sa podarila, ale ešte nebolo vyhraté. Rutkowský musel Nikolku dostať z Nórska skôr, ako pestúni zistia, že zmizla. Ako neskôr Rutkowský povedal, pri každom prejazde diaľničným mýtom na ceste do Švédska tŕpol, že ich zatknú. Naštastie pre Nikolku, pestúni spozorovali jej neprítomnosť až vtedy, keď už bola so svojimi rodičmi vo Švédsku.
Po krátkom zvítaní rodičia s Nikolkou okamžite nasadli na lietadlo a odleteli do Poľska. Nórske úrady začali rodičov stíhať pre únos a žiadali vydanie Nikolky – poľskej občianky – naspäť do Nórska. Poľský súd v Štetíne ju ale odmietol do Nórska vydať a Nikolka dnes žije šťastne v Poľsku.
Prípad manželov Rybkowých skončil happyendom. Ako jeden z mála takýchto prípadov.
Kto má vychovávať, rodičia alebo štát?
Čo je podstatou problému odoberania detí v Nórsku alebo aj v iných krajinách západnej Európy? Štátne úrady žijú v presvedčení, že vedia lepšie posúdiť, ako majú byť deti vychovávané, než ich vlastní rodičia. A ak úradníci dospejú k názoru, že rodičia deti “kazia”, tak deti rodičom jednoducho vezmú.
V tom momente sa všetko obracia z nôh na hlavu. Úradník už nemusí dokazovať vinu rodičov ale naopak: Rodičia musia dokazovať svoju nevinu. Pri dokazovaní neviny rodičov úradníkom nestačí, že majú papier od polície alebo súdu, že sexuálne obťažovanie alebo týranie detí nebolo dokázané. V prípade výchovy detí zo strany rodičov platí prezumpcia viny. Viete si predstaviť, ako by ste dokazovali, že vaše dieťa nebolo týrané? Že nemalo modriny, že netrpelo, že ste ho nebili … Ako sa to dá spätne dokázať?
Princíp prezumpcie viny pri výchove detí, aj keď zatiaľ v menšom, sa snažia na Slovensku presadiť aj zástancovia povinnej sexuálnej výchovy na školách. Je to podobný uhol pohľadu na ich výchovu: Rodičom sa nedá dôverovať, že dokážu otázky spojené so sexualitou svojim deťom dostatočne vysvetliť.
Preto musí zasiahnuť štát a zabezpečiť “správne” vysvetlenie týchto záležitostí. Ak sa rodičia budú “objektívne správnemu” vysvetľovaniu sexuality brániť, štát ich donúti. Máme tu predsa trestný čin zanedbania povinnej školskej dochádzky. Štát predsa musí chrániť deti aj pred vlastnými rodičmi. Aj keď svoje deti nebijú a netýrajú, ale mohli by ich infikovať svojimi zastaralými názormi…
Naozaj je požiadavka, aby rodičia mohli rozhodnúť, či má ich dieťa chodiť na sexuálnu výchovu, taká odtrhnutá od reality v Európe? Naozaj chceme, aby mal štát navrch nad rodičmi v otázke, ako vychovávať deti?
Kde to všetko začalo
V európskych dejinách poznáme dve metódy, ako pristupovať k hľadaniu dobrého usporiadania spoločnosti. Prvý prístup je Aristotelov. Ten pozoroval spoločenské usporiadania vo všetkých gréckych mestských štátoch. A na základe týchto pozorovaní vyslovil názor, ktoré z týchto reálnych fungujúcich usporiadaní spoločností a štátov je podľa neho najlepšie. Približne povedané, niečo podobné demokracii.
Druhý prístup je Platónov. Ten sa rozhodol vymyslieť najlepšie ideálne usporiadanie spoločnosti a napísal knihu Ústava. Dúfal, že jeho predstavy o ideálnom usporiadaní spoločnosti budú inšpiráciou pre niektorý grécky štát. Inšpirovali sa ním Syrakúzania. A dopadlo to katastrofou. Krvavou diktatúrou, ktorú občania odvrhli.
Platón sa však nevzdal a na základe tejto zlej skúsenosti napísal ešte jednu knihu: Zákony. V nej to premyslel ešte do väčších detailov. Keďže na príklade Syrakúz videl, že občania nie sú na jeho ideálny model spoločnosti pripravení, rozhodol sa ich k nemu vychovať. V jeho ideálnom štáte 2.0 mali byť deti odoberané rodičom a vychovávané štátom, aby ich rodičia nekazili svojimi zlými návykmi. Štát mal byť navyše obohnaný “železnou oponou”, aby cudzinci nemohli kaziť občanov ideálneho štátu alebo aby sa občania ideálneho štátu nemohli nakaziť v cudzine.
Našťastie pre Grékov, hoci si Platóna ako filozofa vážili, tento jeho model 2.0 sa už žiaden grécky štát nerozhodol vyskúšať. Bohužiaľ pre ľudstvo, v dvadsiatom storočí sa našiel politik, ktorý nastolil svoju predstavu ideálneho štátu na základe Platónových princípov. Bol to kambodžský diktátor Pol Pot. Skončilo to ako v Syrakúzach: Krvavou diktatúrou a genocídou.
Záver
Ak by sa čitateľovi zdalo, že môj historický exkurz nemá s dnešnou Európou žiadnu súvislosť, veľmi sa mýli. Dnešná Európa čoraz viac zavrhuje Aristotelov opatrný a realistický prístup k spoločnosti. Chrániť to, čo najlepšie funguje, sa zdá súčasným “pokrokovým” aktivistom trápne a zastaralé. Oveľa viac ich napĺňa budovanie nového “ideálneho” platónovského sveta.
Platónsky prístup v praxi znamená, že v mene pokusu o ideál budeme experimentovať s ľuďmi. Budeme tak robiť v nádeji, že pokiaľ naše experimenty budú fungovať, bude to krásne a dokonalé. Ale čo ak to fungovať nebude? A veľká väčšina experimentov s ľuďmi nefungovala.
Napríklad osemdesiatimi rokmi bola väčšina pokrokových aktivistov v Európe a USA úprimne presvedčená, že vďaka rozvoju medicíny a ekonomiky hrozí degenerácia ľudstva. Pretože prestáva fungovať prirodzený výber. Prežijú aj tí zaostalí, zdravotne alebo mentálne postihnutí a inak spoločensky neprínosní. Preto väčšina ľudí podporovala eugeniku – sterilizovanie geneticky menejcenných ľudí.
Eugeniku nevynašiel Hitler. Niektoré pokrokové krajiny ako Nórsko, Švédsko alebo Dánsko v tom začali skôr ako Hitler a pokračovali aj dávno po vojne, keď boli sterilizované desiatky tisíc ľudí proti ich vôli. Dnes už tieto krajiny uznávajú, že v sa v eugenickom experimente zmýlili.
Ak by dnes žil Aristoteles, povedal by asi niečo takéto: Neblbnite. Neexperimentujte s rodinou a s výchovou. Doteraz v dejinách ľudstva nefungovalo nič lepšie ako rodina a výchova detí rodičmi. A okrem toho, veď práve pokrokové škandinávske krajiny sa pri eugenickom experimentovaní s ľuďmi pred nedávnom veľmi pomýlili. Akú máte istotu, že teraz sa nemýlia?
K čomu sa prikláňate vy, vážení čitatelia? Aristoteles alebo Platón? Chrániť to, čo funguje alebo presadzovať niečo nové, pokrokové aj keď neodskúšané?
Osobne si myslím, že experimentovať s ľuďmi a najmä s deťmi, sa nemá.
O děti v Norsku nepřišli jenom Michalákovi, delegace upozorní i na další
Stává se Norsko bermudským trojúhelníkem pro děti českých rodin, které se tam usídlily? Zjišťovat to pojede delegace z Evropského parlamentu vedená europoslancem Tomášem Zdechovským, který se zabývá nejenom případem rodiny Michalákových, kterým úřady odebraly děti kvůli nikdy neprokázanému podezření ze zneužívání, ale i dalšími. S norskými úřady bude Zdechovský jednat také o případu Daniely Lode, které soud odebral dítě kvůli neprokázanému podezření z týrání.
Loni v lednu se Daniela Lode, která v Norsku žije jedenáct let, nepohodla se svou osmiletou dcerou. Ta si nechtěla vzít na hlavu čepici. Matka ji proto po dceři hodila. Incident pozoroval soused, který ho ohlásil úřadu péče o dítě. Druhý den již jeho pracovnice ženě telefonovaly. "Volal mně barnevern (úřad péče o dítě), dvě ženy. Oznámily mi, že moje dítě už nepřijde ze školy," popsala v rozhovoru pro Českou televizi.
Soud poté svěřil dítě do péče otce. Ten potom prohlásil, že matka není vyzrálá a dceru vychovávala špatně. Dovolil Daniele Lode vídat se s dcerou pouze v určený čas a zakázal jim hovořit česky. Podle ženy docházelo k setkání jednou za dva měsíce na dvě až dvě a půl hodiny. Soud ovšem vyřkl takový verdikt přesto, že policie násilí na dítěti neprokázala.
Případ se podobá známější historii rodiny Michalákových, které norské úřady děti odebraly docela a umístily do pěstounské péče. Ve druhé polovině ledna se bude jednat o jejich trvalé adopci.
Nejenom o Michalákových, ale také o případu Daniely Lode a její dcery odcestuje do Norska jednat delegace z Evropského parlamentu, aby jednala s místními úřady. "Měli bychom tam jednat dva dny. První den bychom měli jednat na ambasádě, druhý den bych měl jet na jednání do barnevernetu s paní Michalákovou," naplánoval europoslanec Tomáš Zdechovský, který se zajímá o případy dětí odebraných v Norsku českým rodičům.
K intenzivnímu jednání s Norskem vyzvali v tomto týdnu senátoři a dříve i poslanci také vládu, zejména potom ministra zahraničí. Ten se má se svým norským protějškem setkat v únoru, zatím jeho úřad zaslal diplomatickou nótu. "Čekáme na reakci na naši nótu, kterou jsme poslali norské straně před Vánocemi," řekla o ní však mluvčí úřadu Michaela Lagronová.
Ministr pro lidská práva a rovné příležitosti Jiří Dienstbier přitom upozornil, že Česko je ve velmi slabé pozici vzhledem k tomu, že Norsko není členem Evropské unie. "Česká republika dělá všechno, co může. Je potřeba si uvědomit, že to, co může, je poskytnou diplomatickou a právní podporu rodině Michalákových," podotkl Dienstbier. Diplomacie je také zřejmě jedinou šancí, jak zjistit, jestli odebírání dětí neporušuje práva českých rodičů.
Toto je príbeh mojej dcéry, ktorá si zachránila dieťa útekom z Veľkej Británie
Ja, manžel a syn sme odišli do UK za lepším životom. Dcéra ostala doštudovať strednú školu. Boli sme vcelku spokojní, nakoľko mala v blízkosti starú mamu, starých rodičov, ujov, tety, bratrancov...
Vedeli sme, že neostáva sama.
Po ukončení strednej školy nastúpila na univerzitu. Všetky prázdniny a sviatky prichádzala k nám do UK. Cez letné prázdniny, ako všetci mladí ľudia, chodila občas von s kamarátkami na diskotéky. Zoznámila sa tak s mnohými ľuďmi inej národnosti. Medzi nimi aj s osudným mužom. My sme ho poznali ako pracovníka, ktorý nemal problémy. Vystupoval ako francúzsky občan.
Keď dcéra prišla na Vianoce, videli sme, že nie je šťastná, vysvetlila nám, že škola ju nebaví, že chce ostať s nami. Súhlasili sme, a dohodli sme sa, že bude pracovať a začne najprv študovať anglický jazyk a potom začne študovať tu v UK na univerzite. Mladý muž tvrdil, že aj on chce študovať a že budú priatelia. No po krátkom čase nám dcéra oznámila, že je tehotná. To bol pre nás šok, nikto s tým nepočítal, ani ona sama. S obidvoma mladými sme prebrali situáciu. Mladý muž kľačal a prosil, aby si dieťatko nechala, že bude vzorným otcom a postará sa o dcéru aj dieťa. O niekoľko dní išiel na návštevu k svojej matke a rodinným priateľom a z tej návštevy prišiel o niekoľko dní neskôr s tým, že nemôžu byť spolu. Vzal svoje veci a odišiel preč.
Prešlo obdobie , kedy sme sa všetci zmierili s tým, že dcérka bude slobodná mamička. Narodil sa krásny zdravý chlapček. Boli sme šťastní. Od tej chvíle dcéra žila iba pre to malinké stvorenie. Spoločne sme ho vychovávali a ľúbili. Potom prišiel ten strašný deň, keď dcéra dostala list, v ktorom stálo, že žil dlhú dobu na falošných dokladoch. Že je niekto iný a chce mať kontakt s malým. Veľmi nás to zlomilo. To mal malý 6 mesiacov.
Od toho dňa sa nám celý život zmenil. Najprv prebiehala korešpondencia medzi právnikmi. Potom ostalo ticho.
Keď malý dovŕšil 2 roky, prišlo predvolanie na súd. Začal neskutočný zvrat v našom živote. Žiadali sme o pomoc na viacerých miestach, Prezidenta, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí (CIPC), Ambasádu, Organizáciu Dobrý anjel, no zo všade nám prišla záporná odpoveď - Pomôžte si sami.
Počas procesu súd po niekoľkonásobnom vyžiadaní na Home office dostal odpoveď, že otec dieťaťa je žiadateľom o azyl. Vtedy sme zistili, že žiadosť na súd podal po dvojnásobnom zamietnutí. Doteraz podal viac ako päť žiadostí a dáva stále odvolania. Celý čas vedel, kde moja dcéra s malým žije, celý čas mal telefónne číslo aj kontakt na Skype a nikdy nepreukázal záujem o dieťa. Nikdy neprišiel svojho syna pozrieť až do doby kým nemal problém z pobytom!
Medzitým dcéra ukončila kurz Media make up, strednú. Začala štúdium na univerzite
Keď sa blížilo posledné súdne pojednávanie, zapojil sa do procesu Cafcass, sociálka. Táto organizácia má povinnosť preveriť každého zúčastneného, no v našom prípade to nebolo nutné. Osudový muž má imigračné súdne pojednávanie, bol a je ilegálny imigrant. Ma zákaz pracovať a voľne sa pohybovať. Všetky šetrenia zo strany sociálky boli nedostatočné. Bez prešetrenia dieťaťa, videla ho len spať. Nemala reporty zo školy. Aj keď dotyčný mal súdom určený nepriamy styk, každé 2 týždne. On ho nevyužíval ani na 30%. Napriek tomu sme verili v spravodlivosť, že tá sociálka rozhodne v prospech dieťaťa. Vynútila si priamy styk, zrýchlený, dvakrát do týždňa.
To, čo sa dialo, nedokáže snáď nik. Všetko nútené, malý ho nechcel ani vidieť, napriek tomu musel. Po troch stretnutiach sa dcéra rozhodla, že splní čo chcela sociálka. A to tak, že ona nebude na kontaktoch prítomná, ale iba ja babka. Ostala som s malým sama a nahrala som celé zaobchádzanie s mojim vnúčikom na telefón. Srdce mi trhalo, keď som to videla a čo musel prežívať môj vnúčik?! Vzala ho násilím do inej miestnosti. Malý strašne začal plakať, že chce mamu ... ignorovala to. Keď vnúčik zbadal osudného muža (biologického otca), ktorého vôbec nepoznal bolo to strašné. Začal ešte viac plakať...kopal, kričal a my sme mu nemohli pomôcť pretože sociálka rozhodla . Klopala som na dvere a okno, že chcem ísť dnu. Nevpustili ma, až po strašnom búchaní na dvere mi otvorili... malý strašne plakal a už sa až zajakával. Po chvíli už nevládal plakať a už len tíško vzlykal. Pracovníčka mi pred nosom zabuchla dvere a vôbec ju netrápilo v akom stave je naše srdiečko.
V reporte od nej bolo, že malý je príliš naviazaný na mamu a dieťaťu bude lepšie s otcom. To bol moment, kedy sme pochopili, že je niečo veľmi zle. On nemôže pracovať, nemá kde bývať, má obmedzený pohyb. Inú možnosť už nemal ako ostať v krajine tak bolo potrebné vziať matke dieťa ....to je choré!
V tom momente sme znova hľadali pomoc, no znovu nám nikto nepomohol. Poslednou šancou ostalo OZ Deti patria rodičom. Tých sme oslovili na koniec. V tom momente nám všetko vysvetlili. Vedeli sme, že osudový muž nemá záujem o dieťa. On si dieťa doslova naplánoval. Vedel, že sa dostane do problémov na získanie pobytu a bude ho potrebovať. Ešte pred začatím súdneho procesu sa dohodol so sociálkou... neskoro sme si všimli dátum žiadateľa. Po vyjadreniach sociálnych pracovníčok na moju dcéru...matku dieťaťa, ktorá sa vyše tri roky starala o svojho syna z láskou nám vysvetlili, že dieťa ak neprisúdia jemu, pôjde do pestúnskej starostlivosti a po krátkom čase na adopciu, nakoľko ilegálnemu imigrantovi nikdy dieťa nenechajú. Z mojej dcéry chceli urobiť zlú matku, iba preto, že dieťa ju miluje. Keďže súd mal byť v stredu a odporučili jej čo najskôr odísť, ešte niekoľko hodín sme zvažovali čo ďalej , no nakoniec sme sa rozhodli. Dcéra s vnúčikom sa zbalili a odviezli sme ju s malým preč. Cesta bola ťažká. Nedá sa opísať, aké ťažké to bolo, konečne študovala vysnívanú školu, mala všetko čo potrebovala k šťastnému životu , mala zázemie ... mala nás svoju najbližšiu rodinu a aj pôžičku na financovanie. Takéto nekonanie od úradov nás ako rodinu rozdelilo, ona s malinkým na Slovensku a my tu v UK. Viem, že to ešte neskončilo. Napriek tomu, že Anglicko vie, že sa vrátila do svojej krajiny pôvodu aj s malým, ktorý je Slovák ... slovenský občan. Kompetentné úrady nám nepomohli zachrániť dcéru a vnúčika musela utiecť aby si zachránila vlastné dieťa do krajiny pôvodu.
Sudca chcel ukončiť súd, no sociálka to nechce a je stále proti tomu aby sa to celé skončilo, prečo?
No my si naše srdiečko nedáme vziať ! Bojujeme ďalej
04.12.2014, 13:20 | Bojujú, aby nezažili najhoršie sviatky života! Jozef Nemčák prišiel pred štyrmi mesiacmi o svojho jediného synčeka Adamka.
Malý chlapec sám zavolal do krízového detského centra, keď dostal od otca po zadku. Odvtedy je v ňom umiestnený. Svoje rozhodnutie už trpko oľutoval a praje si jediné - byť doma so svojím jediným rodičom, keďže mamičku mu ako dvojročnému zabila rakovina. Otec ani syn si nevedia predstaviť, že by Vianoce strávili bez seba. Hoci podľa polície nebol spáchaný žiadny trestný čin, centrum otcovi skrátilo ešte aj čas návštev u syna. Teraz prosí o pomoc priamo prezidenta Andreja Kisku.
Chcú byť čo najskôr pri sebe! Adam (10) je už štyri mesiace v krízovom centre Náruč v Žiline. Osudný telefonát do centra mu mala poradiť príbuzná, ktorá sa pohybuje v sekte. Chlapec už všetko ľutuje a chce sa čím skôr vrátiť k svojmu jedinému rodičovi. „Urobil som veľkú debilinu, všetko som si vymyslel. Zveličil som veci a teraz to veľmi ľutujem. Milujem ocka a chcem byť s ním. Prosím, pomôžte nám,“ povedal Adam, ktorý sa podľa oficiálnej zápisnice polície sťažoval nielen na to, že dostal šesťkrát po zadku, ale aj to, že nedostal vytúžený tablet.
Otec Jozef sa rozhodol napísať prezidentovi Kiskovi, ktorý bol na návšteve centra pred týždňom.Autor: Jana Rojková, dp, ajn
Na základe tejto správy sa dostal do centra, odkiaľ ho nechcú pustiť. „Sprchujem sa v studenej vode. Nosím jedny boxerky celý týždeň a zmizlo mi už veľa vecí! Keď som bol chorý, nemohol som ani vyjsť z izby a bol som taký hladný. Veľmi, veľmi by som chcel ísť k svojmu ockovi. Prečo musím byť stále tu? Veľmi trpím. Nechápem, prečo už nemôžem byť doma,“ opisuje život v zariadení a svoje pocity chlapček.
Kresby aj odkazy necháva Adamko svojmu otcovi po každej návšteve.Autor: Jana Rojková, dp, ajn
Prišli o víkendy
Jozef pracuje ako stavebný robotník na stavbách v kysuckom regióne. Po smrti manželky prežíval ťažké obdobie, ale medzičasom sa znovu postavil na vlastné nohy. Má v podnájme trojizobvý byt, kde prichystal Adamkovi vytúženú izbu. Svoje najväčšie šťastie však stále nemá pri sebe. „Riaditeľ centra Náruč mi povedal, že na syna zle vplývam a obmedzil mi telefonáty s ním. Vraj sa môže ľahko stať, že ho neuvidím doma ani na Vianoce. Ale prečo? Čo mám ešte urobiť?“ pýta sa sám seba Jozef. Stretávať sa mohli aspoň cez víkend, aj to už je však minulosť.
Jozef má pre syna prichystaný mikulášsky balíček, ktorý mu nebude môcť odovzdať.Autor: Jana Rojková, dp, ajn
„Myslím si, že ho chcú zastrašiť a pripraviť na súd, aby vypovedal niečo proti mne. Sociálny odbor v Čadci mi pomáha, vychádzajú mi v ústrety, aj riaditeľ mi vyjadril podporu. Ale Náruč robí všetko pre to, aby sme sa s malým odcudzili,“ nazdáva sa Jozef. Centrum sa podľa neho o syna nepostaralo ani vo chvíli, keď to potreboval. „Na tvári mal poranenie, lebo spadol. Kričal od bolesti, ale oni mu to iba utreli vreckovkou a poslali ho do školy. Keď nám dovolili byť spolu, strašne ho bolela hlava. Zobral som ho na pohotovosť, aby vylúčili otras mozgu.“
Pomoc u Kisku
Sociálka sa včera k prípadu odmietla vyjadriť, pretože ho stále prešetruje. Faktom zostáva, že polícia nedospela k záveru, že by Jozef spáchal trestný čin voči vlastnému synovi. Ani psychológ Ivan Zbojana nevidí v otcovi žiadnu hrozbu. O tom, či bitka po zadku a nekúpenie tabletu stojí za rozdelenie rodiny, rozhodne súd budúci týždeň.
Centrum Náruč odmietlo Adamkove sťažnosti komentovať. „Naše stanovisko sme poskytli kompetentným orgánom. Nechceme riešiť tento prípad prostredníctvom médií,“ tlmočil riaditeľ centra Róbert Braciník.
Jozef teraz požiadal o pomoc prezidenta Andreja Kisku, napísal mu list. „Dúfam, že mi pomôže. Už neviem, na koho sa mám obrátiť,“ uzavrel nešťastný otec. Prezident navštívil centrum Náruč pred mesiacom, ale o prípade Adamka nepočul. Prezidentova kancelária odkázala, že dostáva od občanov každý mesiac tisícky listov a všetkým sa venuje. Ako posúdi dojímavý prípad tejto rozdelenej rodiny, ukážu už najbližšie dni.
Čo Adam povedal o pobyte v centre
„Pracovníci sa ku mne nesprávajú dobre.“
„Posteľnú bielizeň naposledy menili pred dvoma mesiacmi.“
„Diktujú mi, čo mám hovoriť ockovi do telefónu.“
„Bojím sa chodiť do školy kvôli spolužiakovi. Z centra mi nikto nepomáha.“
Adamko prosí o pomoc, chce sa vrátiť z centra k otcovi.Autor: Jana Rojková, dp, ajn
Psychologička: Chlapec bude mať doživotnú traumu
Podľa detskej psychologičky Gabriely Herényiovej môže mať aktuálne dianie na Adama veľký vplyv. „Môže to byť pre neho celoživotná trauma, že mu zakazujú stretávať sa s mužským vzorom. Je to horšie ešte o to, že nemá mamu. Je to odrezanie syna od rodiča. Zobrali mu základ bezpečia a istoty. Pre neho by bolo najlepšie to čím skôr ukončiť, aby boli znovu spolu,“ reagovala odborníčka.
Komentáře
Přehled komentářů
dregbedcaster@gmail.com
(Lydia, 29. 10. 201913:34)
JAK ZÍSKÁM EX EXUS HANDBAND ZPĚT S POMOCÍ SKUTEČNÉHO A EFEKTIVNÍHO SPLAVU OD DR Sunny Jmenuji se Lydia Gomezová, nikdy jsem si nemyslel, že se znovu usmívám. Můj manžel mě nechal s dvěma dětmi na rok Myslel jsem, že ho znovu neuvidím, dokud jsem se nestretl s lady jménem Maria, která mi vyprávěla o kouzelníkovi jménem Dr.Sunny, dala mi jeho e-mailovou adresu a číslo mobilního telefonu, kontaktovala jsem ho a ujistil mě, že 48 hodin, můj manžel se vrátí ke mně, Za méně než 48 hodin se můj manžel vrátil a začal prosit o odpuštění, že je to práce ďáblů, takže jsem až dosud překvapen tímto zázrakem, nemohl jsem si představit, ale jakmile kouzlo bylo obsazeno, otěhotněla jsem a porodila mé třetí dítě, pokud potřebujete od něj pomoc, můžete se na něj obrátit prostřednictvím e-mailu: drsunnydsolution1@gmail.com Nebo WhatsApp nebo mu zavolejte: +2349030731985
Dr.Sunny také léčí:
1. HIV / AIDS
2. HERPES 1/2
3. RAKOVINA
4. ALS (Lou Gehrigova nemoc)
5. Hepatitida B?
6. Pokud chcete otěhotnět
JAK ZÍSKÁM EX EXUS HANDBAND ZPĚT S POMOCÍ SKUTEČNÉHO A EFEKTIVNÍHO SPLAVU OD DR Sunny Jmenuji se Lydia Gomezová, nikdy jsem si nemyslel, že se znovu usmívám. Můj manžel mě nechal s dvěma dětmi po dobu jednoho roku Myslel jsem, že ho znovu neuvidím, dokud jsem se nestretl s lady jménem Maria, která mi vyprávěla o kouzelníkovi jménem Dr.Sunny, dala mi jeho e-mailovou adresu a číslo mobilního telefonu, kontaktovala jsem ho a ujistil mě, že 48 hodin, můj manžel se vrátí ke mně, Za méně než 48 hodin se můj manžel vrátil a začal prosit o odpuštění, že je to práce ďáblů, takže jsem až dosud překvapen tímto zázrakem, nemohl jsem si představit, ale jakmile kouzlo bylo obsazeno, otěhotněla jsem a porodila mé třetí dítě, pokud potřebujete jakoukoli pomoc od něj, můžete se na něj obrátit prostřednictvím e-mailu: drsunnydsolution1@gmail.com Nebo WhatsApp nebo mu zavolejte: +2349030731985
.
Dr.Sunny také léčí:
1. HIV / AIDS
2. HERPES 1/2
3. RAKOVINA
4. ALS (Lou Gehrigova nemoc)
5. Hepatitida B?
6. Pokud chcete otěhotnět
Volám sa Gina Acampora a dnes hovorím ako najšťastnejšia osoba v celom divokom svete a povedala som si, že každý veriteľ, ktorý zachráni moju rodinu z našej chudobnej situácie, budem hovoriť tomuto názvu celému divokému svetu a ja som taký že moja rodina je v dobrej viere, pretože som potrebovala pôžičku vo výške 100 000 eur, aby som začala môj život po celú dobu kvôli mojej profesii, pretože som jedna mamička so 4 deťmi a celý svet sa zdal byť zavesený na mňa, kým som sa stretol s Bohom poslal pôžičku Spoločnosť, ktorá zmenila môj život a život mojej rodiny, Boha strach firmy, Nora Mildred, ona bola záchranca BŮH zaslaný na záchranu mojej rodiny s pôžičkou 100.000 eur kontaktujte jej noramildred.loan@hotmail.com
Dobrý deň, pán /
Ak potrebujete naliehavú prácu na získanie úveru, alebo potrebujete pôžičku na splatenie
Váš dlh, potrebujete refinančný úver? Potrebujete úver na kúpu auta alebo domu? Ak áno, nebojte sa viac, ponúkame všetky druhy pôžičiek bez kreditnej kontroly s príslušnou úrokovou sadzbou !!! Kontaktujte nás dnes e-mailom. (Sterlingunicornfunds@gmail.com) pre viac informácií
Ďakujem
Juvenilná Justícia na Slobodnom vysielači štvrtok 10.10 a v piatok 11.10.2013 o 21:00 hod.
(Administrator, 6. 10. 201321:59)
INFO: 10.10.2013 - 11.10.2013 počúvajte Slobodný vysielač, ktorý sa pravidelné venuje Juvenilnej Justícií
Takže o 21:00 hod na Slobodnom vysielači v relácii Informačná vojna o Juvenilnej Justícii
Link: http://stream.slobo dnyvysielac.sk:8000/stream
Hostia: Rodičia, ktorým boli odobrate deti
Odložene do Júna 2014 na čas, aby nás postupne spracovali, dôvod lebo ľudia sa začali ozývať voči Juvenilnej Justícii. Zatiaľ toľko k problematike. Budeme to aj naďalej pozorne sledovať. Ak bude niečo nove tak sa ozveme.
INFO: 12.9.2013 počúvajte Slobodný vysielač, ktorý sa pravidelné venuje Juvenilnej Justícií
Takže o 21:00 hod na Slobodnom vysielači v relácii Informačná vojna o Juvenilnej Justícii
Link: http://stream.slobo dnyvysielac.sk:8000/stream
Juvenilná Justícia na Slobodnom vysielači štvrtok 10.10 a v piatok 11.10.2013 o 21:00 hod.