Doc. Ing. Peter Stanek CSc., host.prof.
Doc. Ing. Peter Stanek CSc., host.prof.
Celosvetová hospodárska kríza môže vyústiť do vojenského konfliktu, čo by bolo aj jedným z riešení ako ju potlačiť.
"Ide o jedno z možných východísk zo súčasnej krízy," tvrdí ekonóm Slovenskej akadémie vied Peter Staněk.
"Je to možnosť, ktorú vidim ako reálnu. Ľudstvo zatiaľ vždy v histórii zvolilo jeden z neomylných scenárov, ktorý vyústil buď do série lokálnych konfliktov, alebo do veľkého globálneho konfliktu v rámci ktorého ste všetko rozbili, potom ste to následne ďalších tridsať rokov obnovovali. Na základe toho vznikol znova hospodársky rast," povedal pre Aktuálne.sk Staněk.
"Keď je rozsiahla katastrofa, náhrada škôd významným spôsobom zdvíha HDP. Napríklad v Spojených štátoch sa do HDP zahrňujú výdavky na väzenstvo a kriminalitu. A čím máte väčšiu kriminalitu, tým viac vám rastie HDP," vysvetľuje ekonóm SAV.
Peter Staněk
Staněk je okrem iného aj spoluatorom projektu dlhodobej vízie rozvoja spoločnosti SAV do roku 2030. Víziu si ešte v roku 2006 objednala vláda Roberta Fica a v septembri minulého roka ju prezentoval tím Ekonomického ústavu SAV. Už vtedy Staněk upozorňoval na obrovský rozmer krízy, ktorá vtedy ešte významnejším spôsobom neopustila pôdu Spojených štátov.
"Viete o tom, že súčasný problém sveta je 531-biliónov dolárov fiktívnych aktív, ktorých reálna hodnota je zhruba len 60-biliónov dolárov? Všetko ostatné je čistý bluf. Toto vedia všetky vlády a napriek tomu, že to vedia, tak americká vláda kľudne navrhne zákony za 700-miliárd dolárov, o ktorých vedia, že bude neúspešný," tvrdil ešte v septembri Staněk.
Konflikty v nestabilných regiónoch
Hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo si myslí, že sociálne konflikty môžu v niektorých krajinách viesť až k vypuknutiu nepokojov. A to napriek tomu, že ešte koncom roka 2008 ekonómovia nepredpokladali, že rozsah krízy bude taký masívny.
"Pokiaľ ide o východnú Áziu, tam je obava, ako sa čerstvo industrializovaná Čína s centrálne kontrolovanou politickou scénou vysporiada s faktom svojho prvého hospodárskeho oslabenia a sprievodných prejavov ako je rast nezamestnanosti. Nepokoje môžu vypuknúť najmä medzi robotníkmi v mestách, ktorí prišli z vidieka, kde sa živili obrábaním pôdy. Teraz napríklad masívne prepúšťali robotníkov z tovární na hračky," povedal pre Aktuálne.sk Vaňo.
Ďalším potenciálnym miestom konfliktu môže byť podľa Vaňa Venezuela, Rusko a oblasť Stredného Východu, ktorých sociálny systém môže zasiahnuť nízka cena ropy. Oslabenie cien priemyselných komodít prudko zasiahlo aj Brazíliu. Dôsledkom bol prepad brazílskej meny reál oproti doláru od augusta 2008 o 58 percent.
Balíček opatrení exprezidenta Georga Busha, ktorý s problémami zákonodarcovia nakoniec schválili, vtedy skutočne nezabral. Naopak vytvoril ešte väčšiu paniku na burze s cennými papiermi, na čo sa kríza preliala aj do Európy.
Virtuálny svet bohatstva
Problémom, ktorý celosvetovú hospodársku krízu odštartoval, bol podľa ekonóma SAV predaj bezcenných finančných produktov zabalených do lákavých obalov, z ktorého vzniklo virtuálne bohatstvo. Ľudia vlastnili niečo, o čom si mysleli, že má hodnotu. Nakoniec sa celý virtuálny svet bohatstva zrútil ako bublina.
"Súčasná kríza zasahuje svet ako celok a nevyhne sa jej žiadna branža, žiadne odvetvie. Navyše, malá časť obyvateľstva ovláda väčšinu bohatstva. Stredná vrstva, ktorá je motorom spotreby, stratila väčšiu časť bohatstva. Problém globálnej spotreby sa prejavil hneď po tom, čo ľudia nevládali splácať spotrebné a hypotekárne úvery," tvrdí Staněk.
Rozdiel medzi krízou v tridsiatych rokoch a súčasnou je podľa ekonóma SAV vo virtualizácii finančného sektora, keď prišlo k nadhodnoteniu amerických finančných produktov a derivátov.
Pomohli zbrojné objednávky
Staněk považuje súčasnú krízu za oveľa hlbšiu ako bol krach na newyorskej burze z 24. októbra 1929 známy ako čierny pondelok. Každý sa chcel vtedy čo najrýchlejšie zbaviť akcií, ktoré sa zmenili na bezcenný kus papiera. Krízu v tridsiatych rokoch zasiahlo Spojené štáty, Japonsko a Európu. Teraz je ňou poznačený celý svet.
"Kríza neskončila zavedením New dealu (ekonomická transformácia bohatstva v USA pozn. red.) v roku 1933, ale až zbrojnými objednávkami v roku 1938," upozorňuje Staněk.
Priebeh hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch a teraz je však predsa len podľa ekonóma SAV v niečom podobný. Najskôr skolabuje finančný trh, potom skolabuje akciový trh. Kapacity produkcie sa ukážu ako prebytočné, preto sa zlikvidujú.
Nasleduje prepad spotreby a prepúšťanie pracovníkov. Prepúšťanie umocní ešte viac prepad spotreby. Takto to pokračuje po špirále až sa to blíži ku dnu. "A to dno nie je skalnaté ale bahnité," dodáva Staněk.
Komentáře
Přehled komentářů
Je to normálna overená vedecká teória , čo tvrdí pán Stanek.
Ekonómom známa , ale politikmi a médiami zatajovaná. Tiež nič nové, aj Hitler aj Stalin aj Ferenc Jožka, aj i... tajili skutočnosti a vedecké poznatky.
A predsa sa točí!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Vaňek a pod len papúškujú . Je to smiešne až k zaplakaniu , akí sprostí sú občania , že im veria
Je
(ČERNÝ Ján, 1. 11. 2011 22:38)