Ústava Slovenskej republiky 3 časť
S I E D M A H L A V A
SÚDNA MOC
P r v ý o d d i e l
Ústavný súd Slovenskej republiky
Čl. 124
Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym or-gánom ochrany ústavnosti.
Čl. 125
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom usta-noveným zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov mi-nisterstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústa-vou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s kto-rými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústav-nými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifiko-vané a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákon-mi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územ-nej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zá-konmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostat-ných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospo-dárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostat-ných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také pred-pisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich me-siacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo ná-vrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, s me-dzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom.
(5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.
(6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1,
Čl. 125a
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárod-ných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústav-nému súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do lehoty ustanovenej zákonom; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, takú medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať.
Čl. 125b
(1) Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Ná-rodnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústav-nému súdu prezident Slovenskej republiky pred vyhlásením refe-renda, ak má pochybnosti, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Sloven-skej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť.
Čl. 126
Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory roz-hoduje iný štátny orgán.
Čl. 127
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplý-vajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifi-kovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vy-sloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku
(3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
(4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.
Čl. 127a
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej sa-mosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej sa-mosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej samo-správy, vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné roz-hodnutie alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci územnej samosprávy, aký ústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo. Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší, alebo ak porušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je rozhodnutie, zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.
Čl. 128
Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie ústavného súdu o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhla-sovanie zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlá-senia.
Čl. 129
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnosti proti rozhodnutiu o ove-rení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej re-publiky.
(2) Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Sloven-skej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
(3) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti výsledku refe-renda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvo-laní prezidenta Slovenskej republiky.
(4) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi.
(5) Ústavný súd rozhoduje o obžalobe Národnej rady Sloven-skej republiky proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci úmy-selného porušenia ústavy alebo vlastizrady.
(6) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(7) Rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádzajúcich odse-kov sú záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný orgán verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie. Podrob-nosti ustanoví zákon.
Čl. 130
(1) Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd,
e) generálny prokurátor,
f) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl.
(2) Zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie kona-nia podľa čl. 129.
Čl. 131
(1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 6, čl. 136 ods.
(2) O ostatných veciach rozhoduje ústavný súd v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
Čl. 132
zrušený
Čl. 133
Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
Čl. 134
(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.
(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej repub-liky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.
(3) Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Sloven-skej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu.
(4) Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť nepo-rušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana, chrániť prin-cípy právneho štátu, spravovať sa ústavou, ústavnými zákonmi a me-dzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a rozhodovať po-dľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“
(5) Zložením sľubu sa sudca ústavného súdu ujíma svojej funk-cie.
Čl. 135
Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu vymenúva zo sudcov ústav-ného súdu prezident Slovenskej republiky.
Čl. 136
(1) Sudcovia ústavného súdu majú imunitu rovnako ako po-slanci Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Súhlas na trestné stíhanie sudcu ústavného súdu alebo na je-ho vzatie do väzby dáva ústavný súd.
(3) Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva dis-ciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.
(4) Ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené.
Čl. 137
(1) Ak je vymenovaný sudca ústavného súdu členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.
(2) Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje po-volanie. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracov-ným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne práv-nickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hos-podárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného ma-jetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
(3) Dňom, keď sa sudca ujíma svojej funkcie, zaniká jeho po-slanecký mandát a členstvo vo vláde Slovenskej republiky.
Čl. 138
(1) Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať pí-somným oznámením predsedovi ústavného súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
(2) Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavného súdu od-volá
a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení vý-konu trestu odňatia slobody,
b) na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,
c) ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok alebo
d) ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej repub-liky.
Čl. 139
Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústav-ného súdu alebo ak je odvolaný, prezident Slovenskej republiky vy-menuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb na-vrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.
Čl. 140
Podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
D r u h ý o d d i e l
Súdy Slovenskej republiky
Čl. 141
(1) V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
(2) Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.
Čl. 141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími členmi sú
a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,
b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,
c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Sloven-skej republiky,
d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.
(3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe na-sledujúcich obdobiach.
(4) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí
a) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,
b) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vyme-novanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a pod-predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,
d) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v me-dzinárodných súdnych orgánoch,
e) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvo-lávať predsedov disciplinárnych senátov,
f) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu,
g) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.
(5) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
(6) Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slo-venskej republiky, o jej pôsobnosti, o organizácii a o vzťahoch k or-gánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy usta-noví zákon.
Čl. 142
(1) Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych ve-ciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgá-nov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
(2) Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní se-nátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípust-ný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
(3) Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.
Čl. 143
(1) Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy.
(2) Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organi-záciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.
(3) V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe sú-dov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy.
Čl. 144
(1) Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri roz-hodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.
(2) Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medziná-rodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
Čl. 145
(1) Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej repub-liky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia.
(2) Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej repub-liky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, do-siahol vek 30 rokov a má vysokoškolské právnické vzdelanie. Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
(3) Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a pod-predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo za podpredsedu Najvyššieho súdu Slo-venskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dô-vodov ustanovených v čl. 147.
(4) Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slo-venská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustano-veným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“
(5) Zložením sľubu sa sudca ujíma svojej funkcie.
Čl. 145a
(1) Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo po-litického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.
(2) Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Výkon funk-cie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdob-ným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vyko-náva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárob-kovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, peda-gogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade Slovenskej republiky.
Čl. 146
Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Jeho funkcia v takom prípade za-niká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné ozná-menie o vzdaní sa funkcie doručené.
Čl. 147
(1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slo-venskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsu-dzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právo-platne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Ná-rodnej rady Slovenskej republiky.
(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slo-venskej republiky môže sudcu odvolať,
a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti,
b) ak dosiahol vek 65 rokov.
Čl. 148
(1) Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2) Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie a podmien-ky na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu alebo na dočasné pridelenie sudcu ustanoví zákon.
(3) Spôsob ustanovenia prísediacich sudcov ustanoví zákon.
Ô S M A H L A V A
PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
A VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV
P r v ý o d d i e l
Prokuratúra Slovenskej republiky
Čl. 149
Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chrá-nené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a štátu.
Čl. 150
Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 151
Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnos-tiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.
D r u h ý o d d i e l
Verejný ochranca práv
Čl. 151a
(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý sa v roz-sahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane zá-kladných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri ko-naní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym po-riadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.
(2) Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej re-publiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za ve-rejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického hnutia.
(3) Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom nadobud-nutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odlo-žení výkonu trestu odňatia slobody, alebo stratou voliteľnosti.
(4) Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.
(5) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanoví zákon.
D E V I A T A H L A V A
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Čl. 152
(1) Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné práv-ne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neod-porujú tejto ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány Slo-venskej republiky.
(2) Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväzných práv-nych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Re-publike vzniká deväťdesiatym dňom po uverejnení rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.
(3) O neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky podľa návrhu osôb uvedených v čl. 130.
(4) Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostat-ných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Čl. 153
Na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z me-dzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Re-publika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohod-nutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.
Čl. 154
(1) Slovenská národná rada zvolená podľa čl. 103 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii v znení ne-skorších predpisov vykonáva svoju pôsobnosť ako Národná rada Slovenskej republiky podľa tejto ústavy. Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky sa počíta odo dňa volieb do Slovenskej národnej rady.
(2) Vláda Slovenskej republiky vymenovaná podľa čl. 122 ods. 1 písm. a) ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii v znení neskorších predpisov sa považuje za vládu vyme-novanú podľa tejto ústavy.
(3) Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generál-ny prokurátor Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa do-terajších právnych predpisov zostávajú vo funkciách až do usta-novenia do funkcií podľa tejto ústavy.
(4) Sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funk-cie podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ustano-vených do funkcie bez časového obmedzenia podľa tejto ústavy.
Čl. 154a
Voľbu prezidenta Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona vydaného podľa čl. 101 ods. 10.
Čl. 154b
(1) Sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účin-nosti tohto ústavného zákona vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slo-venskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30 rokov.
(2) Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa pokladajú za sudcov vymenovaných podľa tohto ústavného zákona.
(3) Na sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnu-tím účinnosti tohto ústavného zákona sa ustanovenie čl. 134 ods. 2 prvej vety a odsek 3 druhej vety nevzťahuje.
Čl. 154c
(1) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti toh-to ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú pred-nosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
(2) Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifi-kovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred na-dobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej práv-neho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.
Čl. 155
Zrušujú sa:
1. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky,
2. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1990 Zb. o počte poslancov Slovenskej národnej rady, o znení sľubu poslancov Slovenskej národnej rady, členov vlády Slovenskej republiky a poslancov národných výborov a o volebnom období Slovenskej národnej rady,
3. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1992 Zb. o Ústav-nom súde Slovenskej republiky.
Čl. 156
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. nadobudla účin-nosť 1. októbra 1992 okrem čl. 3 ods. 2, čl. 23 ods. 4, ak ide o vy-hostenie alebo vydanie občana inému štátu, čl. 53, čl. 84 ods. 3, ak ide o vypovedanie vojny inému štátu, čl. 86 písm. k) a l), čl. 102 písm. g), ak ide o vymenúvanie profesorov vysokých škôl a rektorov a o vymenúvanie a povyšovanie generálov, písmená j) a k), čl. 152 ods. 1 druhá veta, ak sa týka ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných or-gánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré nadobudli účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústavných pomerov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v súlade s touto ústavou.
Ústavný zákon č. 244/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 5. au-gusta 1998.
Ústavný zákon č. 9/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 27. januára 1999.
Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2001 okrem čl. 125a, čl. 127, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl. 151a, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2002.
Ústavný zákon č. 140/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 18. marca 2004.
Ústavný zákon č. 323/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júna 2004 okrem čl. I prvého bodu, ktorý nadobudol účinnosť 20. júla 2004.
Ú S T A V N Ý Z Á K O N
č. 397/2004 Z. z.
o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie
Ú s t a v n ý z á k o n č. 397/2004 Z. z.
o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky
a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústav-nom zákone:
Čl. 1
(1) Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) alebo pove-rený člen vlády predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návr-hy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád člen-ských štátov Európskej únie, a informuje ju o ostatných záležitos-tiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a Európskej únii.
(2) Vláda alebo poverený člen vlády predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v dostatočnom časovom predstihu návrh stano-viska Slovenskej republiky k návrhom aktov podľa odseku 1, kto-rého súčasťou je najmä odhad ich vplyvu a dosahu na Slovenskú re-publiku.
Čl. 2
(1) Národná rada Slovenskej republiky môže schvaľovať stano-viská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov Európskej únie.
(2) Národná rada Slovenskej republiky môže zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa odseku 1 jej výbor.
(3) Národná rada Slovenskej republiky môže schvaľovať stano-viská Slovenskej republiky aj k ďalším záležitostiam Európskej únie, ak ju o to požiada vláda alebo najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
(4) Ak Národná rada Slovenskej republiky schváli návrh stano-viska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európ-skych spoločenstiev a Európskej únie. Ak sa Národná rada Sloven-skej republiky nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia alebo ak Národná rada Slo-venskej republiky neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viaza-ný návrhom stanoviska Slovenskej republiky.
(5) Člen vlády sa môže od stanoviska Slovenskej republiky ale-bo od návrhu stanoviska podľa odseku 4 odchýliť len v nevyhnut-nom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky; v takom prípade je povinný o tom bezodkladne informovať Národnú radu Slovenskej republiky a takýto postup odôvodniť. Člen vlády môže požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o zmenu stanoviska Slovenskej republiky.
(6) Národná rada Slovenskej republiky najmenej raz za rok, na základe správy podanej vládou, rokuje o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a Európskej únii a schvaľuje odporúčania pre vládu v nasledujúcom období.
Čl. 3
Pravidlá spolupráce Národnej rady Slovenskej republiky a vlá-dy v záležitostiach Európskej únie ustanoví zákon.
Čl. 4
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2004.