DEŇ OTCOV
Otec
Dnes viac ako kedy koľvek inokedy, si pripomínané obrovsky prínos otca.
Pri starostlivosti a výchove deti ,ako aj jeho nenahraditeľnú úlohu v rodine.
Jeho úloha pri zrode nového života je nenahraditeľná a zázračná. I napriek tomu sa otec vykresľuje, ako by darcom života nebol, ako by sa vôbec nepodieľal na zrode dieťaťa. Opisuje sa ako neschopný postarať sa o malé dieťa po všetkých stránkach. Nie je to pravda, otec sa rovnako dokáže postarať o malé dieťa o nič menej, ako mama po stránke fyziologickej i po stránke citovej, len nemá toľko príležitosti nemá takú zručnosť, ale to sa všetko dá naučiť láske k svojmu dieťaťu- deťom
Pri výchove chlapca budúceho muža, partnera, otca, rodičia sa zanedbáva to čo dostal už pri počatí výchova k otcovstvu, rodičovstvu a partnerstvu. Čo sa ale u dievčat deje ako si automatický u chlapcov nie.
Každý dievčaťu hovorí, že búde mamou, ale kto to hovorí chlapcovi že búde otcom a pripravuje ho na túto najkrajšiu úlohu života a ukazuje vo svojom spravany vzor.
Najprv natlačíme chlapcovi do hlavy hlúposti, zmrzačeného a potom čakáme, že z ného búde prirodzený otec, lebo otcom sa aj tak stanné keď daruje život.
Áno dnes si pripomíname deň otcov. Otec to nieje studena peňaženka, čo odchádza a príchadzá, je to citlivá emocionálna bytosť, ktorá ľúbi svoje deti, len nezmyselne neprirodzené pravidla brania mnohom sa otcom prejaviť, alebo zmrzačenie v detstve na duši im brania byť dobrými rodičmi. Pomôžme im najsť ich hodnotu.
Otcovia potrebujú viac času tráviť zo svojimi deťmi, aby si mohli medzi sebou vytvoriť emocionálni, citoví a osobnostný vzťah. Bez osobného sťahu niet citového, emocionalného vzťahu medzi deťmi a otcom. Pričom mámi trávia deťmi omnoho viac času z deťmi ako otcovia. Preto majú lepši vzťah z deťmi. Ale deti tužia po vzťahu a láske mámi i otca. Spoločnosť ale vytvorila čudné a neprirodzené pravidla. Priemysel industrializácia zobrala deťom otca, ako i rodine ako takej. Otec trávy čas ďaleko od rodiny, nie zo svojej vôle. Úloha otca je minimalizovaná len na zarábanie peňazí a to je choré. Otec je pre svoje deti učiteľom, vychovávateľom, sprievodcom ich detstvom, blízkym ktorým sa môžu porozprávať, milujúcim ktorým sa môžu hrať, vzorom a pre chlapcov zvlášť, lebo je pre ních vzorom muža ktorým sa stanu. To to je otec nie to čo nám je predostierané deň čo deň. Lebo otec je rovnocenným rodičom pre svoje deti ako mama. Predsa otcovstvo je niečo takého krásneho, najkrajšie povolanie života muža. Je to starostlivosť o nového človeka, čo môže byť ušľachtilejšie.
Láska, empatia, trpezlivosť, výchova, starostlivosť cit k svojim deťom neurobí z otcov slabých mužov, ale naopak urobí z ních skutočných mužov podla prirodzeného zákona. A mnohom ich obohatí a veľa sa naučia. Pochopia skutočné hodnoty v živote.
Deti ľúbia rovnako mamu, ako i otca nerobia medzi tím žiadny rozdiel to len my vytvárame zákony a určujeme,ktorá láska k deťom je vetčia.
Rád by som dnes, keď naší otcovia majú svoj deň, aby nemuseli zažiť to čo zažívajú milióni otcov na svete, že ich absurdné zákony proti prírode odlučujú od deti a deti od otcov- stava sa to pri tragédii rozvodu. Predsa nemôže niekto odelovať deti od jedného rodiča, ktorý bol pri ich zrode len preto že je muž. Sú to absurdné zákony. Zamedzuje citovej osobnostnej a emocionálnej väzby dieťaťa z otcom. Dochádza ochladeniu odsudzovaniu. Ako môže prebiehať výchova 1 krát za dva týždne 8 hodín, alebo 1 krát mesačne 8 hodín. Čo to ako, že je? Dieťa je na prvom mieste a má nárok na oboch rodičov. Nemôže si ho nikto privlastňovať, ako neaku vec je to citlivá bytosť. Spoločnosť brány prirodzenému správaňu muža, otca k dieťaťu a potom ho trestá primitívnymi zákonmi. Otec je miľujúci ako máma.
Míli otcovia všetkým, Vám prajem veľa lásky k svojej rodine a veľa empatie, citu trpezlivosti k výchove a starostlivosti, k svojím deťom.
Prežite krásny nezabudnuteľný deň otcovstva – rodičovstva – rodiny. Ste pre nás dôležitými potrebujeme vás, aby ste nás pripravili do života a vychovali z nas charakterných ľudí, chlapcov mužov a dievčat ženy.
Venované všetkým otcom na svete, zvlášť tím ktorým je bránené stiku zo svojimi deťmi, ktoré milujú a ktorým dali život a chcú sa podieľať na ich výchove, starostlivosti ako aj tešiť sa detstva svojich deti budovať citoví, emocionálny, osobnostný vzťah z deťmi.
Ktorí tomu brania neprirodzenými zákonmy absurdné, aby jednému rodičovi bránili pristúp, k svojmu dieťaťu. To ho je schopný len človek, takého absurdného činu!
P.S: Ovocnému stromu, keď kvitne a odtrhnete z kvetu samčiu alebo samčiu bliznu nezarodí, lebo ste narušili prirodzený proces zákona prírody – pravdu!
Tak je to aj u človeka.
Autor: administrátor stránky Maroš 1
Desatoro pre otcov
V súčasnej dobe sa veľa diskutuje o dvojitej záťaži muža ako živiteľa i vychovávateľa. Skôr ako prepadnete, milí oteckovia, zúfalstvu, prečítajte si týchto desať tipov.
» 1. Ocko, buď jednoducho dokonalý!
Každý chlapec chce byť raz v živote najlepším otcom na svete. Takým, ktorý sa vyzná v polievaní trávnika rovnako ako v grafických kartách v počítači. Takým, ktorý vie bez zaváhania opraviť zadné koleso na bicykli a z konára dokáže urobiť prak. Takým, ktorý povie, čo je správne a čo nie, takým, čo vie skočiť hlavičku do vody. Je dosť namáhavé byť takýmto ideálnym otcom.
V skutočnosti nemusí otec vedieť všetko. Jedno však musí mať – profil. Osobnosť, na ktorej deti lipnú, alebo s ktorou sa môžu identifikovať, aby našli samy seba. Bojazlivého, zúfalého a mĺkveho otca potrebujú práve tak málo ako otca, ktorý nie je prítomný, pretože trávi väčšinu času v kancelárii alebo uniká z rodiny za svojimi záľubami. Podmienkou profilu je prítomnosť a zúčastnenosť.
» 2. Hej, ocko, buď niekedy aj malý!
Toto pravidlo je síce v rozpore s prvým tipom – byť dokonalým, ale kto je príliš veľkolepý a všemocný, ten nenecháva deťom priestor. Otec, ktorý všetko vie a robí správne, ktorý všetko riadi a kontroluje, ktorý vie najlepšie šoférovať, griluje najlepšie klobásky a má najviac peňazí – ten hovorí nepriamo svojmu dieťaťu: ty vieš, žiaľ, všetko horšie ako tvoj otec, ty si malý, nesamostatný...
V prípade prítomnosti takýchto „superotcov“ v rodine hľadajú deti často vlastné cesty profilácie – a potom môže biť do očí, keď sa deti orientujú na iné hodnoty ako tie rodičovské.
Dajte preto svojim deťom dostatok priestoru na to, aby mohli vyjadriť svoje myšlienky a vyskúšať svoje kvality. Skúste sa občas prekonať a povedzte aj „môže byť“, „tak toto teda neviem“ alebo „toto som teda ešte neskúšal“. Určite bude pre vás potešením, keď budete vidieť, ako vaše deti rastú a občas sú „chytrejšie“ ako vy sami.
» 3. Čo sa v druhej práci skutočne ráta
Otcovia majú vlastne dve práce – tú, ktorá rodinu živí, a potom tú doma. Pre prvú prácu vyštudovali určitú školu a absolvujú prípadne nejaké ďalšie semináre. Do druhej práce vlastne nastupujú až vtedy, keď sú unavení z tej prvej, navyše nejestvuje žiadne špeciálne vzdelanie a výpoveď z nej takisto nemožno dať. Aby ste boli v tomto druhom zamestnaní úspešní, nezáleží na tom, či investujete veľa času, ale či čas viete intenzívne využívať.
Kto totiž fyzicky sedí v detskej izbe, ale mysľou je napríklad v kancelárii, nedáva deťom vlastne nič. Dôležitá je v tomto prípade kvalita, nie kvantita. Užitočné je chvíľu si po prvej práci oddýchnuť, dať si napríklad polhodinovú pauzu a potom byť prítomný pre dieťa s čerstvými silami a všetkými zmyslami.
» 4. Ten kto vyhrá, nemusí byť vždy víťazom
Buďte mierny – nestanovte príliš veľa pravidiel a zákonov. Presne si premyslite, kde je dôležité, aby sa hranice dodržiavali – napríklad ak sa dieťa samo ohrozuje alebo si škodí, alebo jeho záujmy sa stávajú nepríjemnými pre členov rodiny či susedov a pod. A zvážte, kde vedú pravidlá k prebytočným škriepkam. Hranice musia pritom dodržiavať i rodičia: Kto sám fajčí, bude mať problémy s tým, aby zakázal fajčenie svojim deťom.
K jasným pravidlám a dohodám patrí aj to, že pri priestupkoch vyvodíte následky – nie ako trest, ale ako logický dôsledok. Kto vyvolá „vojnu v kúpeľni“, utrie potom v nej podlahu. Nenechajte prerásť konflikty k mocenským bojom, v ktorých existujú len víťazi a porazení. Ak sa napríklad presadzuje otec silou, nestúpne jeho autorita. Lebo porazené dieťa sa pri najbližšej príležitosti opäť pustí do boja. Rozumnejšie je v správnom čase takýto mocenský boj prerušiť, zachovať odstup a nájsť pritom priateľskú klímu, v ktorej možno spolu otvorene hovoriť.
» 5. Nebuďte detinskí!
Každý otec by chcel byť pre svojho syna najlepším priateľom. Určitý čas to aj môže fungovať, napríklad na pieskovisku či hojdačke. Potom ale príde čas, kedy si synátor bude hľadať svojich kamarátov sám. Či sa vám to bude páčiť alebo nie, budete musieť toto pomalé odpútavanie sa vášho syna akceptovať.
Vtedy nepomôže obliecť si také isté oblečenie, v akom chodia deti, používať mládežnícky žargón alebo sa tváriť, že máte ten istý hudobný vkus. Hip-hopové nohavice vyzerajú na dospelom mužovi komicky, breakdance môže viesť k zlomeninám – a vášmu synovi je maximálne trápne, keď vás bude vidieť takto sa predvádzať. Najlepšie je rozlúčiť sa aj s ilúziou, že vďaka svojmu dieťaťu zažijete druhú mladosť. Myslite na to, že vy ste otec, a nie brat alebo priateľ.
» 6. Postarajte sa o svoju „modernizáciu“
„Z pozerania televízora sa hlúpne“, tak znel titulok jedného odborného článku v novinách – a možno majú vedci, ktorí dospeli k takémuto záveru, aj pravdu. Deti však vyrastajú s televízormi, počítačmi, hracími konzolami – a otcovská hrozba, že tieto čertovské prístroje raz vyhodí z okna, vôbec nie je myslená vážne. A v prípade, že ich dieťaťu skutočne zakazujete, nebuďte prekvapení, keď zistíte, že junior sedí pred televízorom u susedov alebo sa hrá na hracej konzole v obchodnom dome.
Reč tu teraz nie je o škodlivosti tejto modernej techniky, ale o tom, že ako tvrdia psychológovia – dieťa má doma viacero pevných diskov, ale žiaden pevný kontakt k rodičom. Tu ide o to, 
aby ste sa i vy ako rodič naučili zodpovedne zaobchádzať s elektronickým hardvérom a softvérom a stali sa znalcom: Len ten, kto sa zaujíma o televízne seriály a PC hry, môže sa hodnoverne zhovárať o obsahoch videného. Len ten, kto sa vyzná vo virtuálnom svete detí, môže zasiahnuť, riadiť, ovplyvňovať.
Dobre mienené rady ako „Prečo si neprečítaš aj nejakú knihu?“ nič neprinášajú. Ak sa ale spolu s dieťaťom posadíte pred obrazovku, môžete spolu diskutovať o obsahu vysielaného a v určitom momente povedať: „Poď, ideme podniknúť niečo do skutočného sveta!“, čo je zaujímavejšie a napínavejšie ako všetky virtuálne dobrodružstvá.
» 7. Odlúčte sa od svojej ženy...
...aspoň raz začas počas víkendu. Pretože nič nie je lepšie pre vzťah medzi otcom a dieťaťom ako spoločne strávený čas bez mamy. Dcéra alebo syn prídu na to, že otec vie variť rovnako dobre ako mama a dokonca také veci, aké deti zbožňujú. Jeden víkend alebo dokonca celý týždeň sú ideálnymi príležitosťami, aby ste spolu s deťmi niečo krásne prežili a boli tu iba jeden pre druhého.
Po takomto oddychu od seba sa všetci ľúbia ešte viac – vy vašu ženu, aj preto, že sa teraz postará o tú kopu nevypranej bielizne. Vaša žena vás, lebo mala konečne voľný víkend pre seba. Deti mamu a otca. A už ste k najdôležitejšiemu výchovnému cieľu o krok bližšie – totiž aby mali deti dobrý vzťah k svojim rodičom a súrodencom.
» 8. Buďte veľkorysý skupáň!
Aj s takýmto protirečením by mali žiť otcovia. Na peniaze myslite vtedy, ak sa jedná o budúcnosť vašich detí: poplatky za štúdium, internát, knihy... – to náleží vám. Urobte si teda včas finančný plán, aby ste neskôr uľahčili deťom štart do života. Nie príliš malé, ale ani nie príliš vysoké vreckové kombinované s jasnými pravidlami, kto čo zaplatí, uľahčuje deťom vstup do sveta financií. A keď ide potom o lístky do kina, o novú knihu alebo CD, mali by otcovia svojim deťom dopriať. Veď život je potom hneď oveľa krajší.
» 9. Tvrdohlavosť je dobrá vlastnosť
Je samozrejmé, že deti nám pripomínajú nás samých. A pripomínajú nám všetky sny, ktoré sme mali – a ktoré sme nie vždy uskutočnili. Nenaliehajte, aby deti splnili plány, o ktorých ste vy len snívali. Nechajte ich ísť vlastnou cestou – a posilnite ich v tom, že majú schopnosti, aby zvládli všetko to, čo chcú.
» 10. Užívajte si, že ste otcom!
Tešte sa z toho, že ste rodičmi veselých a (väčšinou) spokojných detí.
Mgr. Jarmila Hýroššová
