Interupcia - Interrupcia z pohľadu hlbších súvislostí 2
Mnoho cirkevných a spoločenských organizácii zaujíma oprávnene odmietavý postoj k interrupciam, z takého alebo onakého dôvodu. Nižšie sú citovane dva závažne informačne zdroje, ktoré popisujú čo sa deje po interrupcii v jemnohmotnej oblasti a ako to postihne ženu či dievča, poprípade jej partnera.
Je vysoko pravdepodobne, že medzi ženami, ktoré sa po 50-ke musia podrobiť výškrabu, zo zdravotného dôvodu, je vysoké percento tých žien, ktoré v živote podstúpili aspoň raz interrupčný zákrok.
Neskonalé jemné sú váhy univerza, preto nik odtiaľto neodíde, pokiaľ všetko nezaplatí do posledného haliera. Mali by sme na to pamätať.
1.
...
Predpokladajme, že nejaká žena alebo dievča sa nežiadúcne ocitne v druhom stave, a ako sa to žiaľ, veľmi často stáva, podnikne niečo proti tomu.
Aj keď sa v najpriaznivejších prípadoch obíde bez telesného poškodenia, nie je to predsa tým súčasne aj odpykané. Jemnohmotnostný svet, ako okolie po pozemskej smrti zaznamenáva presne a neovplyvniteľne.
Od tejto chvíle, ako sa to stalo, objalo jemnohmotné tielko budúceho dieťaťa jemnohmotný krk matky, ktorá sa zachovala tak neprirodzene. Nepustí sa ho skôr, kým nebude čin rozuzlený. Dotyčné dievča, alebo žena to samozrejme nepozoruje, pokiaľ žije na zemi v hrubohmotnom tele. Nanajvýš sa jej sem-tam niekedy zmocní ľahko skľučujúci pocit, keďže jemnohmotné tielko je v pomere k hrubohmotnému telu ľahké ako pierko. Okrem toho väčšina dnešných dievčat je už natoľko otupených, že nepociťuje toto malé bremeno. Táto otupenosť nie je však nie je však žiadny pokrok a nie je ani znamením pevného zdravia. Znamená však krok spať, je znamením duševného úpadku.
Vo chvíli pozemského odumretia stane sa však tiaž a hutnosť visiaceho detského tielka rovnorodou s jemnohmotným telom matky, ktoré teraz vystúpilo z hrubohmotného tela a stáva sa bezpodmienečným bremenom. Jemnohotnému telu matky pripraví ihneď také isté nepohodlie, aké spôsobuje na zemi objatie krku hrubohmotným detským telom. Toto sa môže stupňovať až k mukám, ako pri strácaní dychu, čo záleží od predchádzajúceho deja. Matka musí v záhrobí vliecť so sebou toto detské telo. Prv sa od neho neoslobodí, kým sa v nej neprebudí materinská láska a ona sa nevynasnaží detskému telu všetko uľahčiť a venovať všetku starostlivosť. I keď s námahou a za cenu vzdania sa vlastného pohodlia. Avšak až tam je veľmi často dlhá a tŕnitá cesta!
Týmto dejom nechýba ani určitá smutná veselosť.
Treba si len predstaviť, že človek ktorému bola odsunutá stena medzi tunajším a záhrobným svetom, vstupuje do rodiny alebo spoločnosti. Sedia tam možno dámy v horlivom rozhovore. Počas rozprávania jedna z dám alebo „panien“ v mravnom rozhorčení pohŕdavo odsudzuje svojich blížnych. Pritom návštevník práve na krku tejto horlivej ale pyšnej dámy zbadá jedno alebo dokonca aj viac visiacich detských tielok. A nielen to. Tiež na každom inom človeku visia zreteľne viditeľne diela jeho skutočného chcenia. Tieto diela sú často v najgrotesknejšom rozpore s jeho slovami a s tým čím by sa rád zdal a čo sa tiež snaží navravieť ľuďom.
Ako nejeden sudca je viac zaťažený vinnou než ten, koho on sám odsúdil. Ako rýchlo prejde tých niekoľko pozemských rokov, a potom on stojí pred svojím sudcom, u ktorého platia iné zákony. Čo potom?
Človek dokáže, žiaľ, vo väčšine prípadov, ľahko klamať v hrubohmotnom svete, no v jemnohmotnom je to vylúčené. Tam človek musí našťastie zožať to čo zasieval. Preto nikto nemusí zúfať nad tým, ak tu na zemi prechodne vládne bezprávie. Ani jediná zlá myšlienka neostane neodpykaná, aj keď sa nestala hrubohmotným činom.
(Abd-Ru-Shin: Vo svetle pravdy, 56. V ríši démonov a fantómov, strana 488 až 489, nakladeľstvo Stiftung Gralsbotschaft 1994)
2.
...
Vedci urobili vo svojom výskume ďalší krok a zistili, že k energetickej a informačnej explózii dochádza taktiež behom vraždy. Od človeka sa pri tom oddeľuje fantóm jeho genetickej výbavy, ktorý poškodzuje gény vraha, tak povediac sa „mstí“ a vyvoláva ťažké psychosomatické poruchy. Pokiaľ zločinca nezdolajú fyzické problémy, hrozí mu šialenstvo alebo sebevražda. Nie bezdôvodne F. M. Dostojevskij tvrdil, že vrah začína byť trestaný v okamžiku zločinu.
Ukazuje sa ale taktiež to, že vrah odsudzuje k degenerácii taktiež svoj rod. Poškodená genetická výbava násilníka vyrába sebe podobných. Jeho potomkovia budú trpieť nemocami, alkoholizmom, zošalejú alebo ukončia svoj život sebevraždou z vedecky „neznámeho“ dôvodu.
Zločinom nemenej strašným než obyčajná vražda človeka je potrat.
Veľmi veľa ľudí pozná fantómové bolesti. Chirurg pacientovi odrezal nohu, ale za zlého počasia začína „prázdne“ miesto bolieť, ako by tam ešte stále bola nemocná končatina.
Ukazuje sa, že k niečomu podobnému dochádza i v situácii, kedy je v matkinom lone usmrcované ľudské embryo. Keď vákuová výveva roztrhá telo plodu na kúsky, vytvára sa fantóm plodu. Zostane v delohe aj keď budú lekári čistiť akokoľvek dôkladne. Jeho biologická aktivita je natoľko mocná, že znehodnocuje genetickú výbavu ženy. Negatívne pôsobenie, taktiež zasiahne muža, ktorý s ňou bude mať intímne dôvernosti. Za štyridsať dní sa síce pevný skelet fantómu rozpadne, ale táto doba stačí k tomu, aby sa delohe matky vytvorila vlnová jazva, ktorá sa na rozdiel od telesného poranenia nezacelí. Pokiaľ žena znovu počne a zárodok sa usadí na postihnutom mieste, bude jej dieťa odsúdené k ťažkým nemociam a predčasnej smrti. Aj keď bude mať embryo šťastie a prichytí sa ku „zdravej“ stene, bude na neho každopádne pôsobiť škodlivý účinok fantómu, avšak v menšej miere; veď predsa po rozpade pevného skeletu fantómu zostali v delohe jeho jemné obaly.
„Fantóm nemluvňaťa si bude matke celý život „sťažovať“ na svoj nešťastný osud“, tvrdí Garjajev. „Bude „rozprávať“ o svojom údele mladším súrodencom, otcovi a ďalším mužom, ktorí ho „navštívia“. Svoj príbeh, ktorý bude vyvolávať duševné poruchy a telesné ťažkosti u všetkých, ktorí ho začujú, bude hovoriť jazykom genetických kódov.“
Dôsledky potratu sú omnoho silnejšie než je jeho účinok na fyzické telo. Veď plod je taktiež sídlom ducha a duše, ktorí ho opatrujú a čakajú na svoje vtelenie do fyzického tela. V tejto súvislosti je vhodné uviesť jeden podivuhodný príbeh.
Jedna mladá žena otehotnela v dobe, keď čakala na rozvod so svojim manželom. Veľmi dobre si uvedomovala všetky komplikácie, ktoré na ňu čakajú, keď sa dieťa narodí, a preto sa rozhodla ísť na potrat. V noci tesne pred lekárskym zákrok sa jej zdal sen. Bola už oblečená, chystala sa odísť a na chvíľku sa zašla pozrieť do svojej izby. V slnečnom paprsku, ktorý do izby prenikal obrovským oknom, aké bývajú len v starých petrohradských bytoch, stálo jemné štíhle dievča, celé v bielom.. Bola krehká, pôvabná a takmer priezračná, na prsiach zložila ruky k modlitbe a hľadela na prichádzajúcu. Z jej obrovských očí vytekali slzy, V jej tvári bolo toľko zármutku a zúfalstva, že sa žena prebudila a na mieste sa rozhodla: nepôjdem nikam! Keď sa jej narodila dcéra, matka ju pomenovala podľa slova viera.
Uplynulo sedemnásť rokov. Viera vyrástla a chystala sa na záverečný školský ples. Bola krásna a vo vzdušných bielych šatoch sa točila pred zrkadlom. Matka sa pozrela do izby a ... stuhla. V slnečnom paprsku, ktorý do miestnosti prenikal obrovským oknom, stalo to isté jemné štíhle dievča v bielom, ale so šťastným výrazom v očiach. Matke sa urobilo nevoľno. Dcéra si to všimla a pribehla k nej. Posadila ju na stoličku a zrazu matka prehovorila ... Rozprávala jej o všetkom, čo jej tak jasne pamäť oživila. „Dcéra moja! Veď to za mnou prišla tvoja duša. Aké šťastie, že som ju nezahubila!“
Ubehlo niekoľko rokov. Z Viery sa stala okúzľujúca žena, ktorá vždy a za všetkých okolností ctí vysoký mravný princíp: „Keď mi už Boh umožnil, aby som sa narodila, musím teda na Zemi vykonať niečo, aby som sa mohla k nemu bez hanby vrátiť!“
_____________________________________________
