Keď je doma krik..
24. 3. 2007
Keď je doma krik...
Asi dvetisíc britských žiakov máva v škole hodiny „šťastia“. Robia na nich napríklad dychové cvičenia, ktoré im majú pomôcť v pokoji prečkať hádky rodičov. Zvláštne? Ani nie. Veď krik doma zažívajú proti svojej vôli aj tri zo štyroch slovenských detí. Tušíte, čo to s nimi robí?
Hádky existujú aj v tých
najšťastnejších rodinách. Nemusia to byť neviemaké dramatické výstupy.
Deťom naháňajú strach aj krátke, ale prudké výmeny názorov. Preto však
nemusí žiadne z nich vyrastať ako skleníková kvetinka. Aj tu totiž
platí – čo sa v mladosti naučí, na starobu akoby našlo. Keď dieťa
zistí, že konflikty sú súčasťou života, môže to byť preň len užitočné.
No to len vtedy, ak mu rodičia ukážu, ako sa dajú konštruktívne riešiť.
Vzájomné napádanie a nekončiace sa hádky, naopak, deťom škodia. Deti im
nerozumejú, a preto ich vnímajú horšie, ako v skutočnosti sú.
„Naši sa nikdy nehádali predo mnou. Počkali, až keď zhaslo svetlo v mojej izbe. Vtedy mali pocit, že spím, a začali si vyhadzovať všetko na oči,“ spomína Erika (17), ktorá skončila ako malá školáčka s chorobnou nespavosťou nakoniec u lekára. „Nechcela som, aby sa hádali, a tak som mala strach zhasnúť svetlo. Čítala som si, kým som vládala. A zabralo to – vtedy bolo ticho. Občas sa mi však napriek rozsvietenej lampičke oči zavreli a zobudil ma až krik z obývačky. O to viac som sa potom bála zaspať.“ A po čase už zaspať nemohla, aj keď chcela. „Deti zažívajú strach, a tak hľadajú možnosti, ktoré im pomôžu hádku zastaviť. Spory medzi rodičmi to však nevyrieši, preto mnohé končia s úzkosťami či poruchami spánku,“ objasňuje psychologička Mgr. Dagmar Kleinová.
„Rodičia, ktorí sa hádajú, berú dieťaťu pocit bezpečia, aj keď sú ich spory len banálne. Dieťa je preto neisté, bojí sa. Nechápe, prečo sa ľudia, ktorých má rado, na seba hnevajú,“ vysvetľuje psychologička. A tak platí, že pri hádke dvoch, z ktorých ani jeden nechce prehrať, prehráva tretí – ich dieťa.
Nie vždy však ide len o to, či bude na večeru praženica alebo brokolica. Každé tretie manželstvo na Slovensku sa totiž rozpadá a približne 10-tisíc detí ročne zažíva rozvod svojich rodičov. Z pozície svedka hádok sa tak mnohé stávajú ich predmetom. Dvaja ľudia, ktorých majú najradšej na svete, na seba zrazu kričia a ubližujú si. A to všetko kvôli nim – deťom. „Mama hovorí stále o tom, aký je ocko gauner, a on ju zase volá šialená krava,“ prezrádza Ivan (10), ktorý sa svojej učiteľky spýtal, či by sa nemohol presťahovať do detského domova, aby sa kvôli nemu rodičia už nemuseli hádať. „O rozvode, keď už to dospeje tak ďaleko, by mali dieťaťu povedať obaja rodičia, v pokoji a bez zbytočných vzájomných emotívnych útokov. Naopak, mali by dieťa ubezpečiť, že na ich vzťahu k nemu sa nič nemení a že ono za to nemôže,“ radí odborníčka.
dospievajúcich detí na Slovensku uviedlo, že sa ich rodičia doma nikdy nehádajú.
Približne polovica opýtaných zažíva hádky rodičov občas (49 %).
16 % mladých ľudí žije v rodinách, kde sú hádky a konflikty na dennom poriadku (rodičia sa hádajú často 7 %, vždy 9 %).
30 % mladých tvrdí, že väčšinou v rodine vyvoláva hádku otec, podľa 23 % ju vyvoláva mama.
Najčastejšie sa rodičia hádajú pre peniaze (17 %), správanie otca (12 %), správanie matky (10 %), alkohol otca (8 %), byt (7 %), neveru otca (3 %), alkohol matky (2 %), neveru matky (1 %).
„Naši sa nikdy nehádali predo mnou. Počkali, až keď zhaslo svetlo v mojej izbe. Vtedy mali pocit, že spím, a začali si vyhadzovať všetko na oči,“ spomína Erika (17), ktorá skončila ako malá školáčka s chorobnou nespavosťou nakoniec u lekára. „Nechcela som, aby sa hádali, a tak som mala strach zhasnúť svetlo. Čítala som si, kým som vládala. A zabralo to – vtedy bolo ticho. Občas sa mi však napriek rozsvietenej lampičke oči zavreli a zobudil ma až krik z obývačky. O to viac som sa potom bála zaspať.“ A po čase už zaspať nemohla, aj keď chcela. „Deti zažívajú strach, a tak hľadajú možnosti, ktoré im pomôžu hádku zastaviť. Spory medzi rodičmi to však nevyrieši, preto mnohé končia s úzkosťami či poruchami spánku,“ objasňuje psychologička Mgr. Dagmar Kleinová.
Pri hádke dvoch prehráva tretí
Pravý dôvod rodičovských nezhôd býva dieťaťu väčšinou neznámy. Ale čo je horšie, niekedy aj rodičom. Štvorročný Rudko si napríklad začína zvykať, že u nich doma sa málokedy večeria bez toho, aby sa zvyšoval hlas a búchalo dverami. „Keď chcem variť, môj muž vždy trvá na niečom inom, ako mám v pláne ja. Nemám síce problém vytiahnuť z chladničky namiesto brokolice jeho milované vajíčka, ale prečo mám zakaždým ustupovať ja? Nič tým nevyhrám. Keď si totiž na ďalší deň naplánujem praženicu, zaručene bude pre zmenu trvať na párkoch,“ opisuje svojské rodinné zvyky Adela. Inak sa však s manželom majú radi, takže sa im nezdá, že majú dôvod niečo riešiť. Veď všetci vždy nakoniec dostanú najesť, dokonca aj božtek na dobrú noc.„Rodičia, ktorí sa hádajú, berú dieťaťu pocit bezpečia, aj keď sú ich spory len banálne. Dieťa je preto neisté, bojí sa. Nechápe, prečo sa ľudia, ktorých má rado, na seba hnevajú,“ vysvetľuje psychologička. A tak platí, že pri hádke dvoch, z ktorých ani jeden nechce prehrať, prehráva tretí – ich dieťa.
Nie vždy však ide len o to, či bude na večeru praženica alebo brokolica. Každé tretie manželstvo na Slovensku sa totiž rozpadá a približne 10-tisíc detí ročne zažíva rozvod svojich rodičov. Z pozície svedka hádok sa tak mnohé stávajú ich predmetom. Dvaja ľudia, ktorých majú najradšej na svete, na seba zrazu kričia a ubližujú si. A to všetko kvôli nim – deťom. „Mama hovorí stále o tom, aký je ocko gauner, a on ju zase volá šialená krava,“ prezrádza Ivan (10), ktorý sa svojej učiteľky spýtal, či by sa nemohol presťahovať do detského domova, aby sa kvôli nemu rodičia už nemuseli hádať. „O rozvode, keď už to dospeje tak ďaleko, by mali dieťaťu povedať obaja rodičia, v pokoji a bez zbytočných vzájomných emotívnych útokov. Naopak, mali by dieťa ubezpečiť, že na ich vzťahu k nemu sa nič nemení a že ono za to nemôže,“ radí odborníčka.
Hádky podľa pravidiel
Sporom sa asi nevyhneme, a preto – hoci to znie absurdne – by mali mať pravidlá. Neznamená to, že sa budeme hádať len vo vopred vyhradenom čase a na vopred vybratú tému. Ale môžeme sa snažiť zmierniť priebeh a následky svojich sporov. Keď sa snažíme svojej polovičke dokázať svoju pravdu, nemusíme ho titulovať menom žiadneho zvieraťa ani mu pripomínať všetko zlé, čo spravil od materskej školy. A žiadnu hlučnú výmenu názorov nemusí na dlhé hodiny vystriedať tichá domácnosť. Naopak, deťom treba ukázať, že sa napriek občasným sporom máme stále radi.Prečo sa rodičia hádajú?
26 %Približne polovica opýtaných zažíva hádky rodičov občas (49 %).
16 % mladých ľudí žije v rodinách, kde sú hádky a konflikty na dennom poriadku (rodičia sa hádajú často 7 %, vždy 9 %).
30 % mladých tvrdí, že väčšinou v rodine vyvoláva hádku otec, podľa 23 % ju vyvoláva mama.
Najčastejšie sa rodičia hádajú pre peniaze (17 %), správanie otca (12 %), správanie matky (10 %), alkohol otca (8 %), byt (7 %), neveru otca (3 %), alkohol matky (2 %), neveru matky (1 %).
KATARÍNA ONDREJKOVÁ
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář