Nádej pre otrokov svitla pred dvesto rokmi
Nádej pre otrokov svitla pred dvesto rokmi
Pred dvesto rokmi sa Afrike uľavilo. Britské impérium zakázalo obchodovať s ľuďmi, čo časom viedlo k úplnému zrušeniu otroctva. Británia si v nedeľu pripomenie tento krok veľkými oslavami. Od roku 1444, keď Portugalčania predali prvého Afričana do otroctva, však ako majetok len v Amerike skončilo vyše 11 miliónov obyvateľov čierneho kontinentu. „Rozhodnutie o zrušení obchodu s otrokmi bolo dôležité preto, že Británia bola v tom čase najväčší obchodník s ľuďmi," vysvetlil pre Pravdu David Richardson, historik z univerzity v britskom Hulle. „Obchod s otrokmi bol navyše v tom čase stále veľmi ziskový a Briti sa práve snažili o celosvetovú nadvládu. Napriek tomu britský parlament urobil niečo v mene ľudskosti," hovorí Richardson s tým, že zrušenie obchodovania s otrokmi bolo súčasťou širšej zmeny v myslení ľudív čase revolúcií a prehodnocovania vzťahu slobody, jednotlivca a spoločnosti. Obchod s otrokmi bol jedným z najväčších násilných sťahovaní obyvateľstva v dejinách. Okrem Británie patrili k najväčším obchodníkom ďalšie koloniálne mocnosti - Francúzsko, Holandsko a Portugalsko. Najväčším odberateľom otrokov bola Brazília, kde skončila tretina všetkých predaných otrokov. Významným odbytiskom boli aj ostrovy v Karibiku. Napriek výraznému kroku vpred si však vtedajší otroci veľmi nepolepšili. „Zákon z roku 1807 skončil len obchodovanie, nie samotné otroctvo," hovorí Madge Dresserová, historička zo Západoanglickej univerzity v Bristole, ktorá sa zaoberá dejinami otroctva. „Takmer milión otrokov muselo počkať do roku 1834, keď ho zrušili formálne. Hoci iné národy ďalej s ľuďmi obchodovali a robili tak aj mnohí Briti pod cudzími vlajkami, zákon bol gestom, ktoré robilo otroctvo neprijateľným," hovorí Dresserová.
Hnacou silou v boji za zrušenie obchodovania s ľuďmi boli spočiatku najmä kvakeri, ku ktorým sa postupne pridávali aj ostatné náboženské skupiny. Angažovali sa i ženy, ktoré sa vedeli vcítiť do kože otrokov, keďze v tých časoch boli nezriedka tiež považované za tovar. „Aj keď boli vylúčené z politiky, mnohé bojkotovali nákup tovarov, vyrábaných otrokmi, písali protiotrokárske básne a traktáty," hovorí Dresserová. Zmeniť svoje postavenie sa neustále snažili aj samotní otroci. Vzbury však boli väčšinou krvavo potlačené.
Jednou z najvýraznejších postáv boja proti otroctvu bol William Wilberforce, o ktorom pri príležitosti výročia nakrútili aj film.
„Proti zrušeniu obchodu boli samozrejme ľudia, ktorí z neho ťažili," hovorí Richardson. „Boli to najmä obchodníci, majitelia otrokov, ale aj ľudia, ktorísa obávali, že Britániu tento krok na medzinárodnej scéne príliš oslabí." Otrokári však napokon nevyšli naprázdno. „Majitelia otrokov po definitívnom zrušení otroctva dostali finančnú náhradu, zotročení Afričania nedostali nič," približuje situáciu v 19. storočí Dresserová. „Belosi v tom čase navyše vlastnili väčšinu pôdy. Prieskum kráľovskej komisie z roku 1938 ukázal, že po prepočítaní na vtedajšie pomery slobodní pracovníci na Jamajke zarábali toľko, čo pred storočím čerstvo oslobodení otroci."
Posledným štátom z otrokárskych veľmocí, ktoré otroctvo postavili mimo zákona, bola Brazília v roku 1888.
***
Obrázok
Obchodovanie s africkými otrokmi
Zrušenie otroctva
* Británia: 1834, zrušenie obchodovania 1807
* Francúzsko: 1848
* USA: 1865
* Holandsko: 1863
* Portugalsko: 1761, v afrických kolóniách 1869
* Brazília: 1888